Od raja po Betlehem

PIATOK ŠTVRTÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
23. december 2022

Spriateľ sa s Bibliou

Určite ste často uvažovali nad strojom nazývaným „stroj času“. Napriek tomu, že ho nikto nikdy nezostrojil, naša predstavivosť nám hovorí, ako by asi mohol fungovať. Cestovanie v čase by bolo jedno z najzaujímavejších cestovaní a na vlastné oči by sme mohli vidieť, ako sa kedysi žilo a dozvedeli by sme sa mnohé tajomstvá z histórie. Čítanie Biblie je ako stroj času. Vďaka tejto jedinečnej knihe sme sa počas Rorátov dostali do vzdialených priestorov a stretli sme zaujímavých ľudí. Naša cesta sa dnes končí. Prišli sme k jasličkám v Betleheme, kde Mária položila novonarodeného Ježiška.

Stretli sme veľa významných ľudí, ktorí nám svojím životom ukázali, čo znamená čakať na príchod Spasiteľa – Ježiša Krista. Dostali prisľúbenia a vedeli, že to ich sám Boh hovorí. A ak niečo povie, slovo dodrží.

V posledný deň našich Rorátov by som vám chcel pripomenúť všetkých, ktorí nám ukázali cestu k Pánovi Ježišovi. Čo sa od nich môžeme naučiť? Príbeh Adama a Evy nám ukázal, ako Boh odpovedal na ľudský hriech. Sľúbil príchod svojho Syna, ktorý premôže všetko zlo. Kain a Ábel nás varovali pred žiarlivosťou a hádkami, ktoré spôsobujú veľa zla. Noe a stavba archy boli príbehom o tom, ako sme videli Boha zachraňovať ľudí, ktorí ho poslúchajú. Abrahám, ktorý celý život cestoval, nám ukázal, že v živote stojí za to byť trpezlivý, čakať a nasledovať Boží hlas. V príbehu Jozefa Egyptského sme videli, že Boh nás môže dostať z najhorších problémov a že ťažké skúsenosti a chvíle v živote nám môžu pomôcť stať sa lepšími. Mojžiš nám dal desať Božích prikázaní a vytrvalo viedol ľud do zasľúbenej zeme. Prorok Balám namiesto kliatby žehnal a Boh mu ukázal hviezdu, ktorá ukazovala na Ježiša. Samuel poslúchol Boha a pomazal Dávida za kráľa. Boli tam aj kráľ Šalamún, ktorý postavil chrám, a proroci, ktorí zvestovali narodenie Mesiáša, teda Ježiša. Nakoniec sme sa ocitli v dome Zachariáša a Alžbety, starcov verných Bohu. Ich syn Ján Krstiteľ nás vyzval k obráteniu a svojím  životom ukázal, čo znamená pripraviť Ježišovi cestu. Simeon a Anna čakali celý svoj život na Mesiáša a tešili sa, že ho uvideli, keď rodičia priviedli svojho Syna do chrámu. Mudrci nás naučili ponúkať Bohu to najcennejšie. Pastieri nám ukázali, že stojí za to počúvať Božích poslov a odovzdávať ďalej, čo hovoria o Bohu. Mária nás naučila povedať Bohu svoje „áno“ a Jozef nám pripomenul, čo znamená byť statočný a spravodlivý.

Dúfam, že nás budú títo všetci sprevádzať, keď si spolu zasadneme k štedrovečernému stolu so svojimi najbližšími a budeme sa navzájom deliť oblátkou. Ďakujem za túto spoločnú rorátnu cestu.

Všetky spoznané udalosti a postavy zo Svätého písma nám pomohli cestovať dejinami spásy. Boli sme akoby v stroji času. Mohli sme sa vďaka tomu veľa naučiť. Aké to bolo cestovať v stroji času? Každý deň nás vstúpiť do iného príbehu a spoznať inú postavu? Mohli sme premýšľať o príbehoch napísaných v Biblii a mohli sme sa o ne podeliť. Najdôležitejšie je, že sme sa dozvedeli, ako to vyzeralo pri narodení malého Ježiša.

ÚLOHA

Toto je posledná z našich pravidelných rorátnych úloh. Priprav si betlehem a pomodli sa pred ním s rodinou za krásne prežitie vianočných sviatkov. Spolu s rodičmi nájdi úryvok z Evanjelia sv. Lukáša o narodení Ježiša (Lk 2, 1–18), aby ste si ho mohli prečítať ešte pred Štedrou večerou.

OBRÁZOK

Na rorátnom plagáte sú už všetky okienka zaplnené. Dnes nedostanete žiadny obrázok. Ale môžete si tam nájsť ešte miesto, kam by ste nalepili svoju fotografiu. Bude to na znak toho, že aj my sa pridávame k skupinke ľudí očakávajúcich narodenie Pána Ježiša.

ŠTVRTOK ŠTVRTÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
22. december 2022

Pastieri
Keď kráčame po horských chodníkoch, dokonca aj v našich horách, môžeme často počuť charakteristickú melódiu. Nie sú to gorali (poľsky), aj keď radi hrajú na rôzne nástroje, ale ovce či iný dobytok s pastierskymi zvoncami zavesenými na krku. Prečo ovce potrebujú zvonček? Aby ich pastier ľahko našiel na rozľahlých pastvinách. Dnes počúvajte o pastieroch, ale o tých, ktorí počuli iný hlas. Nebol to pastiersky zvon, ale anjelský hlas z neba.

Pravdepodobne ste už viackrát počuli o pastieroch. Sú to odvážni ľudia, ktorí sa starajú o ovce a pasú ich. Pastieri sa zdržiavali aj neďaleko Betlehema, mesta, kde sa narodil Ježiš. Mali náročnú úlohu, pretože podnebie v tejto časti sveta nie je priaznivé na chov oviec. V tejto oblasti málo prší a terén je nerovný. Od apríla do septembra takmer vôbec neprší. Tiež nie je jednoduché túlať sa po kopcoch s ovečkami a hľadať im malé trsy trávy. Je to komplikovanejšie, keď si myslíme, že je potrebné sa postarať o miesto pre seba a stádo, aby sa ukryli pred divou zverou a neprišli o ovce. Pastier musí byť odvážny a ostražitý človek a musí byť pripravený rýchlo zmeniť miesto, v ktorom sa práve nachádza.

Ježiš mal veľa spoločného s pastiermi. Sám povedal, že je Dobrý pastier, ktorý pozná svoje ovečky po mene. Povedal aj to, že ovce, ktoré mu patria, poznajú jeho hlas. Hovoril, že tí, ktorí počúvajú Jeho slovo, vedia, ako konať. Spomenul tiež, že ako dobrý pastier by jedného dňa položil život za svoje ovečky. Pri inej príležitosti povedal podobenstvo o pastierovi, ktorý opúšťa 99 oviec, aby hľadal jednu, ktorá sa stratila. Ako všetci ostatní, aj pastieri boli pre Ježiša dôležití.

Viete, že Ježiš sa nenarodil v paláci, ale v chudobnej a studenej jaskyni v Betleheme. Pastieri sa so svojimi ovečkami často uchyľovali do podobných jaskýň. Keď sa Ježiš narodil, boli na okolitých pastvinách a strážili stádo pri jaskyni. Neviem, či to bola jedna z tých nocí, keď na nič nečakali, ale práve vtedy videli niečo, čo im úplne zmenilo život. „Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva“ (Lk 2, 9). Ale anjel povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ,  Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2, 10-12).

Už tisíc rokov pred narodením Pána Ježiša Boh Otec prostredníctvom jedného z prorokov prisľúbil, že Mesiáš sa narodí v meste, odkiaľ pochádzal kráľ Dávid. A Boh vždy dodrží svoje slovo. A teraz to mohli pastieri vidieť na vlastné oči. Ale predtým, ako išli zistiť, že anjelove slová sú pravdivé, počuli aj radosť z množstva anjelských zástupov, ktoré sa pripojili – teda v zborovom speve, spievajúc: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14). Tá noc bola výnimočná. Pastieri si medzi sebou hovorili: Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán”.

Pastieri neboli vzdelaní ľudia a určite nemali čas chodiť do divadla a pozerať sa na tam hrané predstavenia alebo počúvať hudbu na harfách a citarách v neďalekom jeruzalemskom chráme. Ale počuli anjelovo slovo a potom chválospevy anjelských zástupov. Cítili, že slová, ktoré už v raji boli povedané Adamovi a Eve, sa napĺňajú. Vedeli, že Boh, ktorý veľakrát opakoval svoje sľuby, dodržal svoje slovo. Poponáhľali sa naznačeným smerom a povedali Márii a Jozefovi o tom, čo počuli.

Čo nás môže naučiť príbeh o pastieroch? Ukazuje, že stojí za to počúvať Boha, ktorý sa k nám prihovára skrze svojich poslov. A keď počujeme jeho slovo, je radostné ho odovzdávať ďalej. Cirkev neustále opakuje, že to, čo pastieri počuli od anjela ohlasujúceho veľkú radosť, treba doniesť až na kraj sveta. Vieme tiež, že stojí za to pripomenúť sebe i ostatným, že v Betleheme sa narodil „Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,11). A to, že Boh zachováva slovo, ktoré už povedal v raji a ktoré nám v dejinách vyvoleného ľudu mnohokrát pripomenul.

A viete, odkiaľ sa vzal vôl a osol v jaskyni v Betleheme? Nepriviedli ich pastieri, nespomínal ich ani sv. Lukáša, hoci podrobne opísal okolnosti Ježišovho narodenia. O volovi a oslovi hovoríme preto, lebo ich spomínal prorok Izaiáš, s ktorým sme sa na rorátnych svätých omšiach stretli. Na začiatku svojej knihy napísal, že „vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána…“ (Iz 1,3). Kresťanská tradícia používa slová Izaiáša, keď pripomína pravdu o narodení Pána Ježiša. Je to náš Boh, ktorý sa stal dieťaťom a každý z nás je povolaný spoznať ho ako sľúbeného Mesiáša.

ÚLOHA

Povedz svojim rodičom alebo priateľom o niečom dobrom, čo sa ti nedávno prihodilo. Môže to byť príbeh o tom, čo si sa naučil na tohtoročných Rorátoch, alebo jednoduchá udalosť, ktorá bola pre teba dôležitá. Odovzdaj druhým niečo, čo je dobré.

OTÁZKY
1. Koľko oviec zanechal pastier v podobenstve, keď hľadal stratenú ovcu?
2. Vymenuj aspoň dvoch pastierov, ktorých sme spoznali na Rorátoch.
3. Aké sú prvé slová chválospevu, ktorý spieva zbor anjelov?

STREDA ŠTVRTÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ

21. december 2022

Jozef

Niekedy zvykneme hovoriť: „To nie je spravodlivé!“, najmä ak pociťujeme krivdu. Málokedy však kričíme: „Je to spravodlivé!“ Keď sa veci vyvinú podľa očakávania. Dnes sa stretnete s mužom, ktorého Biblia nazýva „spravodlivým mužom “. Máme pred sebou Jozefa, Máriinho manžela.

V ten večer Jozef nemyslel na nič iné, len ako si ľahnúť do postele. Bol to jeden z tých ťažkých dní, ktorý by sa mal čo najskôr skončiť. Správy, ktoré priniesla jeho snúbenica Mária, boli pre neho úplne nepochopiteľné. Jozef premýšľal, čo spraviť. Unavený hľadaním najlepšieho riešenia sa rozhodol ísť spať. Veril, že noc prinesie nejakú radu, hoci v skutočnosti už našiel riešenie – musí prerušiť zasnúbenie so svojou snúbenicou. Myslel si, že je to najlepší spôsob, ako zachrániť reputáciu Márie a aj svoju vlastnú.

Jozef bol skromný tesár z rodu kráľa Dávida, ktorý bol zasnúbený s Máriou. Počúval Boha a bol pripravený urobiť všetko, čo od neho žiadal. Preto bol nazývaný spravodlivým, teda človekom, ktorý žije v súlade s Božou vôľou a Jeho prikázaniami. Nerozumel však, čo znamená anjelov príchod k Márii, ani to, že otehotnela mocou Ducha Svätého. Rozhodol sa ju teda „tajne prepustiť“. Zvyky manželstva a zasnúbenia sa v biblických časoch líšili od našich. Manželstvo najčastejšie pripravovali rodičia mladých. O osude svojich detí rozhodovali mama a otec. Aj zásnuby boli dôležitejším momentom ako dnes. Súviseli so zmluvou podpísanou v dome nevesty za prítomnosti svedkov. Ženích prinášal veno alebo ponúkal niečo cenné. V skutočnosti sa od zásnub hovorilo o manželstve, hoci manželia nemohli spolu žiť,bývať, ani sa stretávať v súkromí. Tento stav trval rok, ba až dva roky, až do svadby. Keď sa Jozef dozvedel o anjelovej návšteve, bol v skutočne trápnej situácii. Starý otec Joachim nám porozpráva o jeho dilemách.

Spolu s manželkou Annou sme Jozefa a jeho rodinu dobre poznali. Bol to spravodlivý muž, dodržiaval prikázania a žil podľa nich. Bol skromný a zdržanlivý – natoľko, že sa v Písme nenašlo ani jediné jeho slovo. Bol aj múdry a rozumný, vedel, že treba žiť v súlade s Božími plánmi. Nemali sme teda žiadne obavy a bez váhania sme sa dohodli, že si vezme našu dcéru Máriu. Ale po Máriinom stretnutí s anjelom Gabrielom sa Jozef – rovnako ako my – nedokázal nájsť. Premýšľal, čo to znamená, že Ježiš, ktorý sa stane jeho synom, ktorý mu je zverený do starostlivosti, bol počatý z Ducha Svätého. Veril, že Mária hovorí pravdu, no premýšľal, ako sa dostať z ťažkej situácie. Vypočujte si, ako to opísal jeden z evanjelistov, Matúš: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto. Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel bol človek spravodlivý a nechcelju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“. To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: “Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel”, čo v preklade znamená Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mi prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku” (Mt 1, 18-24).

Jozef chcel teda potichu prerušiť zásnuby. „Tajné zrušenie“ by znamenalo, že nebude Máriu verejne stíhať na súde, ale vec vyrieši s čo najmenším počtom svedkov. Jozef chcel vtedy vypracovať poriadny dokument a odovzdať ho svojej snúbenici, ale našťastie Boh zasiahol v pravú chvíľu. Boží posol vysvetlil Jozefovi vo sne tajomstvo Ježišovho narodenia. Jozef bez zbytočných diskusií poslúchol hlas Božieho posla a prevzal svoju zodpovednosť. Zachránil Máriu a stal sa Ježišovým vzorným otcom. To je to, čo znamená byť spravodlivý – poslúchať Boha a robiť to, čo On očakáva.

Uctievame svätého Jozefa ako osobitného patróna Cirkvi. V liturgickom kalendári ho spomíname dvakrát. 19. marca slávime sviatok sv. Jozefa, ženícha Márie, a 1. mája – na sviatok sv. Jozefa Robotníka.

A na záver jedna zaujímavosť. V Nazarete neďaleko dnešnej Baziliky Zvestovania sa nachádza tajomná hrobka . Objavili ju v 19. storočí a existuje podozrenie, že tam bol pochovaný Jozef . Keď sa miestni ľudia dozvedeli o objavenom hrobe, okamžite si spomenuli na tradíciu, ktorá sa odovzdávala z generácie na generáciu. Týkala sa tzv. spravodlivého hrobu, o ktorom hovorili predkovia. Bol toto hrob Jozefa, ktorého Biblia nazýva spravodlivým? To nevieme. Vieme však, že stojí za to byť spravodlivým, teda niekým, kto žije podľa Božieho plánu a plní jeho prikázania ...

ÚLOHA

Spomeňte si na dôležitých mužov vo vašom živote – otca, dedka, učiteľa, kňaza alebo staršieho brata. Skúste im poďakovať za nejaké dobro alebo sa za nich pomodliť, aby ako Jozef smelo plnili svoje úlohy a povinnosti.

OTÁZKY
1. Z akého rodu pochádzal Jozef?
2. Čo robil Jozef, keď k nemu prišiel anjel?
3. V ktoré dni si pripomíname sv. Jozefa v liturgickom kalendári?

UTOROK ŠTVRTÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
20. december 2022

Mária

Pravdepodobne neraz vás v živote niečo prekvapilo. Napríklad nečakaná návšteva hostí u vás doma. Niekto prišiel k tvojim  rodičom, lebo vybavoval niečo dôležité v okolí. Väčšina stretnutí v našom živote je však niekedy plánovaná. Dnes vám povieme o jednom plánovanom stretnutí, ktoré však pochádzaloz…prekvapenia. A hlavnou postavou tohto stretnutia je Mária.

Nevieme, čo sa stalo na veľkej porade v nebi, keď Pán Boh oznámil svoje plány anjelom. Jeho Syn sa mal stať človekom a niektorí anjeli boli zrejme takí zmätení, že sa niektorí vzbúrili. „Veľký Boh sa má stať jedným z tých úbohých stvorení,“ rozhorčili sa. "Máme plniť jeho príkazy a slúžiť slabým?" - pýtali sa prekvapene. Možno práve vtedy sa niektorí anjeli vzbúrili a odvrátili sa od Boha a rozhodli sa žiť bez neho. A zo všetkých síl začali pracovať na zemi, aby odradili ľudí od života v súlade s Božími plánmi. Tak vyzeralo stretnutie, na ktorom Boh anjelom predstavil svoje plány s ľudstvom? To nevieme. Vieme však, že keď sa pre niečo rozhodne, dodrží svoje slovo. Boží plán bol, že jeho Syn sa jedného dňa stane človekom. Niektorí dokonca hovoria, že to boli celé dejiny súvisiace s rajom a stvorením človeka, aby Boh mohol obývať svet, ktorý stvoril, a dejiny všetkých ľudí, od Adama a Evy, boli jednou veľkou prípravou na nultú hodinu, hodinu narodenia jeho Syna Ježiša. A jedného dňa, keď sa naplnil čas, padlo rozhodnutie. Pán sa rozhodol vstúpiť do dejín ľudstva.

Skôr, ako odbila hodina Ježišovho narodenia, mal Boh naplánované stretnutie. Malo sa tak stať v Nazarete, v malej dedinke v Galilei, ktorú v tom čase obývalo asi 300 ľudí. Žila tam aj Mária, ktorá už bola zasnúbená s Jozefom a čakala na svadobný deň. A zrazu, nečakane, stál pred ňou anjel Gabriel.

Vlastne ani sám neviem, ako sa to stalo. Existujú také tajomstvá medzi Bohom a človekom, že ich nemôžu poznať ani najbližší. Viem, že moja dcéra Mária stretla anjela Gabriela, ale čo urobila, keď k nej prišiel, to vám neviem povedať. Možno sa modlila, možno pracovala alebo odpočívala. Viem jedno – Boh a Jeho poslovia môžu prísť k človeku kedykoľvek. Tak tomu bolo aj tentoraz. Počuli ste o tom v dnešnom evanjeliu. „Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho“ (Lk 1, 26-27). Boh naplánoval toto stretnutie, ale moja dcéra to nečakala, ani moja manželka Anna a ani ja.

Keď sme od Márie počuli, že k nej prišiel anjel, boli sme zmätení. Hoci sme ako všetci naši predkovia očakávali príchod Mesiáša, nikdy by nám nenapadlo, že sa narodí v našej rodine. Pochádzame z kmeňa Júda, z rodu kráľa Dávida. Doma som často počúval o našom veľkom predkovi a o sľube, ktorý mu bol daný od proroka Nátana - hovoril som o ňom. A teraz naša dcéra povedala, že Ježiš, ktorý bol počatý v jej lone mocou Ducha Svätého, tiež dostal neslýchané zasľúbenia. Ako ste počuli v evanjeliu, anjel povedal: „Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.  Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1,32–33). Dávidovi trvalo 1000 rokov, kým splnil svoj sľub. Ale keď Boh niečo povie, svoje slovo dodrží. Aj keď bude potrebné chvíľu počkať. Jeho výroky sú neprebádané a oplatí sa počkať na ich naplnenie. A ja a Anna, hoci sme tomu spočiatku veľmi nerozumeli, sme boli veľmi šťastní.

Stretnutia s Bohom a poslami, ktorí Mu slúžia, sú vždy zaujímavé a prinášajú do života niečo dobré. Poviem vám zaujímavosť o meste Nazaret. Dnes je to najväčšie mesto v Izraeli, v ktorom žijú Arabi, s počtom obyvateľov viac ako 70 000. Nachádza sa tu jedinečná pamiatka zo života Svätej rodiny. Ide o dvojposchodovú baziliku Zvestovania Pána s jaskyňou. Hovorí sa, že bola domovom starého otca Joachima, jeho manželky Anny a ich dcéry Márie. Práve tam prišiel anjel Gabriel. V dávnych dobách ľudia často stavali domy susediace so skalami a využívali v nich prirodzené priehlbiny. Podobne to bolo aj s jaskyňou Narodenia v Betleheme. A tak v dome Joachima, Anny a Márie mohli byť nerovné steny, ktoré boli skalami.

ÚLOHA

Pomodlite sa k anjelovi strážcovi. Modlite sa túto modlitbu každý deň počas nasledujúcich dní. Skúste tiež niekomu povedať niečo dobré, aby ste šírili dobré posolstvo ako anjel Gabriel.

OTÁZKY
1. Ako sa volal anjel poslaný do mesta Nazaret v Galilei?
2. Na koho tróne sedel Ježiš podľa anjelových slov?
3. Ako sa volala manželka starého otca Joachima?

PONDELOK ŠTVRTÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
19. december 2022

Mudrci

Sú také cesty, ktoré trvajú veľmi dlho. Niekedy ľudia chodia celé týždne po horách - so stanom v batohu alebo z prístrešku do prístrešku. Idú s mapou v rukách, GPS alebo smartfónom, ktorý im ukazuje smer. Existujú aj cesty, ktoré nazývame púte. Ľudia ich vykonávajú, pretože chcú ísť na nejaké sväté miesto. Mudrci, ktorých dnes stretneme, vykonali púť a viedlo ich zvláštne znamenie. Keď vyrazili na cestu, nevedeli, čo ich stretne...

Niektoré príbehy v sebe skrývajú veľa tajomstiev. Hovoria niečo veľmi dôležité, ale neprezrádzajú všetky detaily, ktoré by sme chceli vedieť. O mudrcoch, ktorí sa prišli pokloniť Ježišovi, toho veľa nevieme . Aj to, že ich nazývame mudrcmi, kráľmi či mágmi, spôsobuje mnohé ťažkosti. Navyše, sv. Matúš vo svojom evanjeliu nenapísal  koľko ich prišlo, ani ako sa volali. Nie všetko je v tomto príbehu jasné a na to, aby sme mu dobre porozumeli, musíme použiť svoju predstavivosť.

Kto boli mudrci? Boli to určite ľudia, ktorých lákal svet. Zanietení ľudia, podobní tým, ktorí stavajú modely lietadiel alebo puzzle s tisíckami dielikov. Pamätáte si, keď sme hovorili o teleskope a prorokoch, ktorí pomohli ľudu Izraela vidieť vzdialené časy? Prostredníctvom nich Pán Boh oznámil celému Izraelu príchod Mesiáša. Aj mudrcom, ľuďom, ktorí žili ďaleko za Izraelom, ukázal Boh znamenie príchodu Mesiáša a priviedol ich do Jeruzalema.

Mudrci boli mágmi. Možno to boli kňazi z Perzie, čo je dnešný Irán, ktorí venovali veľa času štúdiu. Často sa tiež pozerali na oblohu, pozorovali pohyby hviezd a na tomto základe zostavovali kalendáre. Archeológovia, ľudia, ktorí objavujú a študujú stopy starovekých civilizácií, potvrdzujú, že v Babylone sa našlo veľa papyrusov a hlinených tabuliek s kalendármi, ktoré sledujú pohyb hviezd. Keď mudrci alebo mágovia hľadeli na oblohu, ich pozornosti neušiel žiaden jav. Každá nová hviezda alebo objekt pre nich predznamenal niečo nové. Niektorí hovoria, že jedného dňa videli kométu a jej chvost, a preto išli do Jeruzalema. Iní veria, že pozorovali prekrytie dvoch planét, Jupitera a Saturnu. Jupiter bol považovaný za hviezdu najvýznamnejšej modly v Babylone a Saturn predstavoval Izrael, takže mudrci odišli na Východ. V starovekom svete sa verilo, že osud ľudí je napísaný vo hviezdach a planéty dostali mená božstiev. Iní hovoria, že to bol výbuch nejakej vzdialenej hviezdy. Tento jav naznačoval Judeu ako krajinu, kde sa narodí niekto veľmi dôležitý. Nevieme, čo mudrci skutočne videli, ale vieme, že to čítali ako zvláštne znamenie od Boha. Čo oni sami hovoria o hviezde a návšteve Jeruzalema?

Mudrci boli veľmi nábožní ľudia a hľadali Boha. Jedného dňa nasledovali jeho volanie. Určite si spomeniete na hviezdu, ktorú predpovedal prorok Balám, keď pozoroval Izraelský tábor na východe a požehnaný Boží ľud. Keď sa Ježiš narodil, slová tohto proroctva sa splnili. Bol to Ježiš, ktorý bol predpovedanou hviezdou a mudrci mali jedinečnú šancu objaviť ho ako prví ľudia, ktorí nepochádzali z izraelského národa. Po celé veky ľudia čakali na Božie zjavenie. Nielen v Izraeli, ale aj v iných častiach sveta. Dúfam, že aj vy na neho čakáte. Čo sa stalo, keď mudrci dorazili do Jeruzalema? Nastal tam veľký zmätok, pretože mudrci zrazu prestali vidieť hviezdu a pýtali sa: „Kde je novonarodený židovský kráľ? Veď sme videli jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2, 2 – 3). Zmätok bol taký veľký, že správa o mudrcoch, ktorí sa pýtali na novonarodeného židovského kráľa, sa dostala ku kráľovi Herodesovi. Zavolal ich, na všetko sa ich opýtal a prikázal im, aby sa vrátili, keď nájdu dieťa, ktoré hľadajú. Herodes sa bál, že ten, o ktorom hovorili mudrci, mu vezme moc. Ale našťastie naši hrdinovia boli vedení Bohom a poslúchli jeho pokyny.

Keď mudrci opustili Herodesa, opäť uvideli hviezdu. Zaviedla ich do Betlehema. Dostali sa tam a boli veľmi šťastní. Útrapy ich cesty boli odmenené. Púť trvala mnoho týždňov, možno aj mesiacov. Podobne ako Abrahám dôverovali Bohu a neboli sklamaní.

Tiež neprišli s prázdnymi rukami. Vedeli, že prichádzajú ku niekomu špeciálnemu, a tak si zobrali výnimočné darčeky. Keď vstúpili do jaskyne v Betleheme, uvideli Ježiša, Máriu a Jozefa. Padli na tvár, klaňali sa a obetovali dary, ktoré priniesli: zlato, kadidlo a myrhu. Vo sne boli varovaní, aby sa nevrátili k Herodesovi, ale vybrali sa inou cestou domov. A ešte taká zaujímavosť. Biblia nespomína mená mudrcov, ani ich počet. Na základe prinesených darov kresťania usúdili, že boli traja. Postupom času si ich začali spájať aj s tromi známymi kontinentmi – Áziou, Afrikou a Európou.

Prečo ich nazývame kráľmi? V Biblii sú modlitby, ktoré nazývame žalmy. Aj v nich môžeme nájsť mnohé zasľúbenia súvisiace s príchodom Mesiáša. Jeden zo žalmov hovorí, že keď príde na svet, králi zďaleka prinesú dary. Kresťania spájali týchto kráľov s mudrcmi. A neprekážalo im, že žalm hovorí o kráľoch, ktorí prídu zo Západu, z Taršiša, teda dnešného Španielska. Vedeli, že už Starý zákon oznamoval, že k Ježišovi prídu ľudia z celého sveta.

ÚLOHA

Mudrci neprišli k Ježišovi s prázdnymi rukami. Vedeli, že je potrebné deliť sa s tým, čo majú. Aj ty sa dnes podeľ so svojimi blízkymi. Modli sa aj za tých, ktorí Ježiša ešte nepoznajú, aby ako mudrci spoznali cestu, ktorá povedie k stretnutiu s ním.

OTÁZKY
1. Z ktorej časti sveta prišli mudrci?
2. Prečo sa kráľ Herodes zľakol správy o novonarodenom kráľovi Židov?
3. Aké dary priniesli mudrci Ježišovi?

SOBOTA TRETÍ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
17. december 2022

Simeon a Anna

Ľudia, ktorí prežili väčšiu časť svojho života, dokážu hľadieť na veci inak ako my. Veľmi dobre vedia, čo je naozaj dôležité, čo si vybrať a čomu sa vyhnúť. Už nie sú zaneprázdnení, a tak sa na život pozerajú bližšie. A tí, ktorí žili svoj život v súlade s Božou vôľou, dostali mnoho vzácnych darov. Dnes si povieme o dvoch starých ľuďoch , ktorí žili svoj život s Bohom a On im odhalilsvoje tajomstvá. Tými ľuďmi sú Simeon a Anna.

V preplnených uliciach Jeruzalema pobehovali mladí muži a deti. Dospelí dbali o to, aby nakúpili potraviny na  miestnom trhu a pri stánkoch s chlebom či zeleninou vyrábali remeselníci potrebné náradie. Život išiel svojim vlastným tempom. Po uliciach pomaly kráčali aj starci. Pozorne sledovali, čo sa deje. Najdôležitejšia cesta do Jeruzalema viedla cez centrum starého mesta, do kopca ku chrámu, kde kňazi denne obetovali. Chrám zaujal nielen ich. Chrám bol miestom, kde sa každý Izraelita mohol modliť k Bohu.

Simeon a Anna vedeli, že sa oplatí ísť hore kopcom. Chôdza bola pre nich asi náročná, veď už mali svoje roky. Pravdepodobne, keď vstúpili na nádvorie chrámu, našli početné lešenie. Kráľ Herodes začal s renováciou, pretože chcel, aby chrám prilákal ľudí z celého kráľovstva. Pritiahla do chrámu Annu a Simeona rutinná každodenná modlitba?

Istotne bolo nádvorie chrámu veľmi hlučné, keď sem prišli Simeon a Anna, naši starčekovia. Simeon, spravodlivý a zbožný muž, celý svoj život plnil všetky nariadenia Pánovho zákona. Dobre poznal históriu svojho ľudu, vedel, že Boh skrze prorokov zasľúbil príchod Mesiáša. Stále čakal, kedy sa splnia všetky Božie slová. Dostal aj jeden jedinečný prísľub pre seba. „JemuDuch Svätý zjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša“ (Lk 2, 26).

Anna po siedmich rokoch manželstva ovdovela a žila sama. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.

Simeon a Anna čakali na špeciálnu chvíľu. Oplatilo sa počkať. Keď vošli do chrámu, stretli Máriu a Jozefa, ktorí niesli malého Ježiša. Ježišovi rodičia si plnili svoju povinnosť, pretože zákon vyžadoval, aby 40 dní po narodení dieťaťa ho obetovali v chráme. Simeon a Anna videli, že Ježišovi rodičia nie sú bohatí. Nepriniesli veľké zvieratá, vola alebo jahňa, ale dve hrdličky, obetu ľudí, ktorí nemajú veľa prostriedkov o živobytiu. Najdôležitejšie však nebolo to, čo obetovali. Starčekovia Simeon a Anna stretli ľudí viery a Ježiša – Mesiáša, na ktorého celý život čakali.

Musel to byť neskutočne radostný deň. Asi každý z vás niekedy niečo očakával a tešil sa, keď sa tak stalo. Tak to bolo aj so Simeonom. Len čo sa pozrel na Ježiša, v tej chvíli si uvedomil, že Boh splnil svoj sľub. Pristúpil k Márii, objal Dieťa a začal chváliť Boha. Jeho radosť bola taká veľká, že začal spievať a slová chválospevu, ktorým oslavoval Boha, spísal sv. Lukáš. Podobne ako Zachariášov chválospev, aj Simeonov chválospev každý deň opakujú mnohí ľudia v Cirkvi, najmä duchovní, ktorí sa modlia liturgiu hodín [je možné stručne vysvetliť, o čom je táto modlitba - pozn. red.] . Simeon volal k Bohu, vediac, že môže opustiť tento svet v pokoji. Vo svojej modlitbe dokonca prosil o dobrú a pokojnú smrť. Bol rád, že v starobe mohol vidieť svetlo, ktoré čoskoro zažiari všetkým ľuďom. Na vlastné oči videl splnenie Božieho zasľúbenia. Čo viac potreboval ku šťastiu?

Šťastie bolo dopriate aj Anne. Táto zbožná žena pochádzala z kmeňa Aserovho a nebola náhoda, že bola v tom čase v chráme. Aser bol jedným z Jakubových synov, ktorých sme spoznali, keď sme počuli príbeh o Jozefovi Egyptskom. Keď sa Aser narodil, jeho matka radostne zvolala: „Toto je pre mňa blaženosť! Blahoslaviť ma budú dcéry“ (Gn 30,13). Práve to znamená meno Aser - "šťastný." Anna pochádzajúca z pokolenia, ktoré začal muž nosiaci toto meno, bola určite šťastná. Jej radosť musela byť obrovská, najmä v deň, keď Ježišovi rodičia prišli do chrámu, aby Ho obetovali Bohu. Nevieme, či vedela spievať, ale pravdepodobne sa pridala k Simeonovej modlitbe. Našla tiež silu chváliť Boha a hovoriť o ňom s radosťou všetkým, ktorí boli v chráme. Preto bola nazývaná prorokyňa.

Aké ponaučenie si môžeme vziať z príbehov týchto dvoch starých ľudí? Simeon a Anna celý život čakali na splnenie Božích zasľúbení prostredníctvom prorokov. A oplatilo sa. My sme často netrpezliví a nervózni, keď nemáme všetko hneď na vytiahnutie ruky. Dnešní starí ľudia nás učia trpezlivo čakať. Učia nás radosti, ktorá pramení zo stretnutia s Ježišom a zo života v súlade s Božím plánom.

ÚLOHA

Zaspomínaj si  dnes na svojich starých rodičov – na babku a dedka. Poďakuj im za ich prítomnosť. Pravdepodobne Ti neraz preukázali veľké srdce. Pomodli sa za nich a pros pre nich radosť a šťastie.

OTÁZKY
1. Aký sľub dal Boh Simeonovi?
2. Čo obetovali Mária a Jozef v chráme?
3. Z akého pokolenia bola prorokyňa Anna?

PIATOK TRETÍ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ

16. december 2022

Ján Krstiteľ

Asi každý z vás mal v živote niečo náročné vykonať. Mohlo to byť nejaké cvičenie... na telesnej alebo nejaká úloha pred celou triedou. Možno ste si vtedy mysleli, že to nedokážete. Dnes spoznáme človeka, ktorý nemal ľahkú úlohu a na svoje životné poslanie sa dlho pripravoval. Tým človekom je Ján Krstiteľ.

Mária opustila AinKarem a pre Alžbetu nadišli dôležité dni. Porodila syna, čo prekvapilo všetkých obyvateľov mesta. Vedeli, že Alžbeta nie je mladá a že nemôže mať deti, pretože je neplodná. Správa o chlapcovom narodení teda spôsobila veľkú radosť. Na ôsmy deň prišli mnohí obyvatelia mesta, aby dali chlapcovi meno slávnostným spôsobom. Podľa tradície by mal dostať meno po svojom otcovi Zachariášovi alebo po niektorom z jeho predkov. Alžbeta však vedela, že narodenie jej syna je veľkým Božím darom. A meno Ján znamená „Jahve dal milosť“. Preto sa rozhodla pomenovať svojho syna týmto menom. Susedia a príbuzní boli týmto rozhodnutím veľmi prekvapení, pretože to znamenalo porušenie tradície. Preto sa rozhodli opýtať sa Zachariáša, čo si o tom myslí. Ešte nevedel rozprávať, a tak mu podali tabuľku pokrytú voskom. Otec vzal pero a napísal chlapcovo meno: „Bude sa volať Ján“ (Lk 1,63). Zachariáš, ktorý po stretnutí s anjelom v chráme dlho premýšľal nad jeho slovami, tentoraz poslúchol. Vrátila sa mu reč a okamžite zaspieval pieseň chvály, ktorú mnohí ľudia v Cirkvi, najmä kňazi a rehoľné sestry, opakujú každé ráno, keď sa modlia. Všetky tieto udalosti naznačovali, že z chlapca bude dôležitá postava, Boží prorok. Veď vypočujte si krátky úryvok.

Mladý Ján mal pred sebou dôležitú úlohu. Jeho rodičia to vedeli, a tak mu dovolili tráviť veľa času na púšti, ďaleko od miest a mestečiek. Mnohí Janovi súčasníci si vtedy zvolili takýto prísny spôsob života. Niektorí z chudoby, iní, aby sa pripravili na dôležité životné úlohy.

Keď Ján dospel, začal kázať pri  rieke Jordán, zhromaždil skupinu učeníkov, vyzval ľudí, aby zmenili svoj život, a pokrstil ich. Prichádzalo za ním veľa ľudí, ktorí chceli počuť, čo majú robiť, aby žili podľa Božích plánov. Pre každého, kto sa pýtal, mal Ján tie správne slová. Jedného dňa, keď sa ho spýtali: „Čo teda máme robiť?“, odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké; a kto má jedlo, nech urobí podobne“ (Lk 3, 10–11). Najdôležitejšie slová však zazneli, keď sa Ježiš priblížil k oblasti rieky Jordán, kde krstil. Potom Ján, poučený Bohom, vyslovil slová, ktoré dobre poznáme, lebo ich počujeme pri každej svätej omši: „Hľa, Baránok Boží“. Ján spoznal Ježiša ako Božieho zasľúbeného Mesiáša a pokrstil ho. Keď Ježiš opustil Jordán, začal svoju misiu.

Ján je prorokom Adventu. O šesť mesiacov starší ako Pán Ježiš sa stal Jeho predchodcom. Bol to on, kto pripravil ľudí, aby nasledovali Ježiša.

Prečo bola Jánova úloha taká dôležitá? Dobre viete, že nie je ľahké povedať ľuďom, aby zmenili svoje životy. Potom môžete naraziť na takých, ktorí nechcú počúvať. Jedným z takýchto mužov bol kráľ Herodes, ktorý sa oženil s manželkou svojho brata, hoci to nemohol urobiť. Ján presviedčal Herodesa, aby zmenil svoje správanie, ale Herodes ho nechcel počúvať. Uvrhol Jána do väzenia a počas hostiny v jednej zo svojich pevností sľúbil svojej pestúnskej dcére, že jej dá všetko, o čo požiada. Po porade s matkou požiadala o hlavu Jána Krstiteľa. Prorok bol umučený. Rovnako ako narodenie, aj smrť Jána Krstiteľa predznamenala všetko, čo sa stane s Ježišom. Preto je Ján nazývaný „predchodcom Ježiša“ a patrónom Adventu.

ÚLOHA

Asi si pamätáš, čo povedal Ján Krstiteľ ľuďom, keď sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ Prikázal podeliť sa s ostatnými o to, čo majú. Podeľ sa dnes so svojimi priateľmi alebo súrodencami. Stačí malá vec, malé gesto, ktoré ukáže, že podeliť sa o niečo  je pre teba dôležité.

OTÁZKY
1. Ako Zachariáš potvrdil, že jeho syn sa bude volať Ján?
2. Čo urobil Zachariáš, keď sa mu vrátila reč?
3. Prečo Jána Krstiteľa nazývame Ježišovým predchodcom?

ŠTVRTOK TRETÍ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
15. december 2022

Alžbeta a Zachariáš

Veľkými krokmi sa blížime k Betlehemu. Toto mesto nie je ďaleko od Jeruzalema, o ktorom sme hovorili veľakrát na predchádzajúcich stretnutiach. Nachádza sa 8 kilometrov južne od neho. Sú to asi dve hodiny rýchlej chôdze. V rovnakej vzdialenosti od Svätého mesta, ale na západ, sa nachádza ďalšia osada –AinKarem. Tradícia hovorí, že práve tu sa nachádzal rodinný dom Jána Krstiteľa. Dnes sa stretneme s jeho rodičmi Alžbetou a Zachariášom.

Tradícia hovorí, že AinKarem bola dedina s mnohými kňazmi slúžiacimi v chráme. Mojžiš ustanovil v Izraeli kňazov, ktorí pomazali jeho brata Árona a jeho synov, aby učili ľudí dodržiavať prikázania, uctievať Boha a prinášať mu obety. Aby sa človek mohol stať kňazom, musel patriť do kmeňa Lévi, keďže tento úrad prechádzal z otca na syna. V dejinách Izraela boli časy, keď tam bolo veľa kňazov. Žili najmä v mestách a dedinách neďaleko Jeruzalema. Keď si mali plniť svoje chrámové povinnosti, nemuseli cestovať po krajine. V Ježišových dňoch bolo údajne 7200 kňazov. Boli rozdelení do 24 skupín po 300 mužov a slúžili v chráme podľa pevného rozvrhu. Skupina slúžila týždeň. Samozrejme, nie všetci vykonávali chrámové obrady v rovnakom čase. Jedného dňa to mohlo urobiť 50 kňazov vybraných žrebom a jeden z nich obetoval kadidlo. Tento rituál sa konal dvakrát denne: pred rannou obetou a po večernej obeti. V sobotu sa 300 kňazov, teda celá skupina, zišlo v chráme na liturgiu.

Kňazom bol aj Zachariáš, otec Jána Krstiteľa. Pri jednej príležitosti ho vybrali, aby slúžil v chráme. Mohol ísť dovnútra a priniesť obetu kadidla. Počúvajte o tom, čo sa stalo, keď bol vo vnútri...

Zachariáš, kňaz z Abiášovejtriedy, a jeho manželka Alžbeta boli spravodlivými ľuďmi. Verne plnili všetky Božie prikázania. Mali však veľký problém. Alžbeta bola chorá a nemohla mať dieťa. Obaja už boli starí, a tak nečakali žiadne veľké zmeny vo svojom živote. Ale Boh mal iné plány. Keď prišiel rad na Zachariáša, aby vstúpil do chrámu a priniesol kadidlovú obetu, stalo sa niečo neslýchané. Anjel Gabriel sa objavil na pravej strane oltára. Zachariáš bol vystrašený. „Neboj sa, Zachariáš“ povedal anjel. „Lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. [...] a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu“ (Lk 1, 13-14). Anjel tiež povedal, že Ján pôjde v duchu a s Eliášovou mocou pripraviť ľudí na príchod Mesiáša. Keď Zachariáš počul tieto slová, v jeho srdci sa zrodili pochybnosti. Požiadal o jasné znamenie, aby sa uistil, že tieto slová sú pravdivé. Anjel Gabriel povedal, že Zachariáš bude mlčať až do narodenia syna. Anjeli majú niekedy zmysel pre humor. Zachariáš, ktorý sa nemohol s nikým rozprávať, mal počas tých deviatich mesiacov určite o čom premýšľať.

Zachariáš skutočne dlho premýšľal o tom, čo sa mu stalo v chráme. Keď sa Ján konečne narodil, jeho otec opäť prehovoril a spieval Bohu chválospev. Tento hymnus sa volá Benedictus.

Príbeh o Zachariášovi už poznáme. A čo Alžbeta? Bola to príbuzná Márie, teta alebo sesternica – to presne nevieme. Päť mesiacov tajila, že je tehotná. Tradícia hovorí, že dokonca žila mimo mesta AinKarem, na pustatine. Tam, keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva, ju Mária navštívila. Bola pravdepodobne prvou osobou po Zachariášovi, ktorá sa dozvedela, že jej sesternica Alžbeta čaká dieťa. Stretnutie Márie a Alžbety nazývame návštevou. Veľmi dobre vieme, že keď Boh niečo povie, svoje slovo dodrží. Tak to bolo aj tentoraz. V chráme Zachariáš počul, že jeho syn „bude naplnený Duchom Svätým v lone svojej matky“. Keď Mária vošla do domu Zachariáša a pozdravila svoju príbuznú, Alžbeta radostne vykríkla a Duch Svätý ju naplnil. Potom vyslovila slová, ktoré poznáme zo „Zdravas Mária“: „ Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1, 42). Cítite tú radosť? Radosť z narodenia, ktoré je už tak veľmi blízko?

ÚLOHA

Pomodlite sa modlitbu „Zdravas Mária“ za tých, ktorí sa nevedia dočkať svojho potomstva. Povedzte dnes aj niečo radostné svojim rodičom, súrodencom či babke, alebo dedkovi. Stačí obyčajné „ďakujem, že si“ alebo „ľúbim ťa“. Nech sa radosť udelí nám všetkým.

OTÁZKY
1. Ako sa volali rodičia Jána Krstiteľa?
2. Prečo Zachariáš na deväť mesiacov stratil hlas?
3. Ako voláme stretnutie Márie s Alžbetou v Alžbetinom dome?

STREDA TRETÍ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ

14. december 2022

Daniel

Určite ste sa ocitli v skupine ľudí, ktorých ste vôbec nepoznali. Nová trieda, letné tábory, športový klub... Niekedy nie je jednoduché nájsť si miesto v novom prostredí. Musíte napríklad poznať pravidlá, ktorými sa skupina riadi. Na získanie nových priateľov je potrebná aj veľká trpezlivosť. Dnes spoznáme príbeh Daniela a jeho spoločníkov, ktorí boli odvlečení do cudziny, do Babylonu. Hrozilo im tam veľa nebezpečenstiev, ale vďaka Bohu, všetko dobre zvládli.

Nevernosť Pánu Bohu priviedla malý štát Judsko k pádu. Zatiaľ čo proroci volali po obrátení, králi a ľud krajiny sa o to veľmi nezaujímali. Nakoniec veľká Babylonská ríša a jej kráľ Nabuchodonozor vtrhli do Jeruzalema a zničili mesto. Zajali kráľa, kniežatá, úradníkov a všetkých, ktorí robili dôležité veci, a odviedli ich ďaleko na východ, do Babylonu, do oblasti, z ktorej Abrahám odišiel do krajiny Kanaán. Nabuchodonozor nešetril ani kováčov, zámočníkov a tesárov. Vedel, že šikovní pracovníci ponechaní na mieste môžu predstavovať hrozbu. Boli to tí, ktorí vyrábali zbrane a všetky potrebné nástroje, napríklad na obrábanie pôdy. Júdska krajina chátrala.

Keď všetci dorazili do Babylonu, Nabuchodonozor nariadil náčelníkovi svojich dvoranov, aby spomedzi väzňov vybral mladých mužov, ktorí budú slúžiť na kráľovskom dvore. Voľba padla na Daniela, Ananiáša, Mízaela a Azariáša. Ich mená boli zmenené a začali ich pripravovať na službu.

Jedného dňa mal kráľ sen. Zvolal všetkých mudrcov z celej krajiny, pretože chcel poznať jeho význam. Učenci boli vydesení, pretože kráľ mal sen, no nevedel si spomenúť, aký presne. Vedel len, že je to niečo veľmi dôležité. Mudrc, ktorý neuhádol odpoveď, mohol byť za to tvrdo potrestaný – aj smrťou. Medzi povolanými mudrcmi sa objavil aj Daniel. Keď všetkým hrozila poprava, požiadal o deň na premýšľanie, a keď kráľ súhlasil, spolu so svojimi spoločníkmi sa modlili k Bohu o pomoc. A prišlo riešenie! V tú istú noc dostal Daniel videnie od Boha a na druhý deň sa objavil pred kráľom a povedal mu o tom. Starý otec Joachim nám vyrozpráva detaily...

Vypočujte si, o čom sníval kráľ Nabuchodonozor: „Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný. Stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny“ (Dan 2, 31-33). Zrazu veľký kameň zasiahol nohy sochy a rozbil ich na kusy. Socha sa zrútila na zem a rozdrvené kusy odvial vietor. Kameň, ktorý udrel, začal rásť a obsadil celú zem. Daniel sen kráľovi nielen opísal, ale aj vysvetlil jeho význam. Hlava znamenala kráľovstvo Babylonu, prsia a ramená, brucho a boky sú ďalšie kráľovstvá, ktoré prídu po ňom; každý ďalší slabší od zvyšku. Kameň na druhej strane znamenal kráľovstvo, ktoré bude trvať večne. Kráľ bol potešený Danielovou múdrosťou. Padol dolu tvárou a klaňal sa Danielovmu Bohu so slovami: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá“ (Dan 2,47). Od chvíle, keď bol sen vysvetlený, bolo všetko jasné. Raz bude večné kráľovstvo, ktoré nikto nezborí a ktoré nikdy nepominie...

Daniel vysvetlil mnohé ďalšie z kráľových snov. Ocitol sa aj v ohnivej peci a v jame levovej. Vo všetkých týchto ťažkých situáciách na neho Pán nezabudol. Zachraňoval svojho verného služobníka. To najdôležitejšie, čo nám Daniel zanechal, je ohlásenie kráľovstva, ktoré príde, keď sa narodí Kráľ pokoja. Všetci vieme, že je to Kristus. Toto nebolo jediné videnie tohto proroka, ktoré hovorilo o Ježišovom príchode. V inom sedel Boh na tróne ohnivých plameňov: jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna. Zrazu sa objavila tajomná postava ktosi ako Syn človeka. Prišla v oblakoch a potom bola predstavená Bohu, ktorý jej dal kráľovskú moc. Odvtedy všetky národy slúžili Synovi človeka (Dan 7, 9).

Čo nás učí prorok Daniel? Že všetko postavené na lži má hlinené nohy. Určite poznáte príslovie: „Lož má krátke nohy“ a z vlastnej skúsenosti viete, že hovoriť klamstvo sa nevypláca. Poliaci povedia: „Mám nohy ako z vaty.“ Taký človek chce povedať, že sa veľmi bojí. Žiadna z týchto vecí by sa nás nemala týkať. Ani klamstvo, ani strach. Veríme, že Boh je väčší ako všetci a chceme mu dôverovať. A príprava na narodeniny jeho Syna nám len môže dodať silu.

ÚLOHA

Pomodlite sa modlitbu „Otče náš“ za tých, ktorí majú moc vo svete. V tejto modlitbe venujte zvláštnu pozornosť slovám, ktoré hovoria o kráľovstve.

OTÁZKY
1. Ako sa volala krajina, do ktorej boli zavlečení Izraeliti?
2. Čo symbolizoval kameň zo sna kráľa Nabuchodonozora?
3. Ako prišiel Syn človeka k Bohu v Danielovom videní?

UTOROK TRETÍ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
13. december 2022

Jeremiáš

Naozaj sa nám musí vždy všetko podariť? Samozrejme, že nie. To však neznamená, že by sme sa nemali snažiť vykonať všetko najlepšie,  všetko, čo je v našich silách. V dejinách Izraela bol jeden prorok, ktorému sa nepodarilo toho veľa urobiť. Hlásal slovo Božie a ľudia ho nepočúvali. Niekedy bol veľmi skľúčený a dokonca sa Bohu sťažoval na svoj osud. Zoznámte sa s Jeremiášom.

Jeremiáš je veľmi zaujímavým prorokom. Boh ho povolal, keď bol veľmi mladý. Mal iba 18 alebo 20 rokov, keď dostal dôležitú úlohu. Mal vyzývať ľudí k obráteniu a podporovať reformy kráľa Joziáša. Už od začiatku svojho dospelého života však hľadal výhovorky, aby neodpovedal na Božie volanie. „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som“ (Jer 1, 9), odpovedal, keď ho Boh povolal, aby kázal slovo nielen izraelskému ľudu, ale aj iným národom. Ale našiel odvahu dôverovať, že s Bohom to všetko urobí.

Našťastie v prvých rokoch svojho poslania nenarazil na veľa prekážok. Mal podporu kráľa, ktorý vedel, že v krajine sú potrebné veľké zmeny. Kráľ Joziáš sa tiež dostal k moci vo veľmi mladom veku a na rozdiel od svojich predchodcov bol zbožným mužom. Navyše, počas jeho vlády, keď renovoval chrám v Jeruzaleme, jeden z kňazov našiel knihu Zákona. Obsahovala všetky prikázania a zákony, ktoré Boh zveril Mojžišovi. Kráľ interpretoval udalosť ako znamenie. Videl, že národ nedodržiava to, čím sa zaviazal Bohu na vrchu Sinaj. A tak sa s Jeremiášom pustili do čistenia krajiny. Prorok Jeremiáš označil kult cudzích modiel a chcel zo všetkých síl obnoviť vieru v jedného Boha.

Jeremiášove aktivity sa však nepáčili ľuďom kráľovským úradníkom. Čoskoro vypukla vojna a kráľ padol v boji. A ďalší králi, ktorí vládli po dobrom kráľovi Joziášovi, zabudli na prikázania a obrátili sa Bohu chrbtom. Kráľovskí úradníci proroka vo všetkých smeroch obmedzovali, no on sa snažil zo všetkých síl im ukázať, že sa mýlia. Kázal im slovo, ktoré mu Boh zveril, ale aj vodcom ľudu vykonával symbolické gestá a znamenia.

Kedysi dávno dostal prorok Jeremiáš od Boha nezvyčajnú úlohu. Mal kúpiť hlinené hrnce a ísť von z mesta s kráľovskou skupinou poradcov. Tam ich mal v ich prítomnosti rozbiť a vysvetliť význam gesta. Rozbitý džbán bol symbolom zničenia Jeruzalema, mesta, ktoré opustilo Boha. Podobne je to aj v našom živote, keď zabúdame na Pána Boha a myslíme len na seba – môžeme zablúdiť a urobiť veľa zlých vecí.

Inokedy prorok Jeremiáš dostal úlohu, aby si kúpil ľanový opasok a opásal si ním bedrá. Potom mu Boh povedal, aby ho položil medzi kamene v rieke. Pás po niekoľkých dňoch bol nepoužiteľný. Bolo to znamenie pre ľudí v Jeruzaleme, ktorí zabudli na Boha, zhrešili a zničili svoje životy.

Ale ľudia odmietli počúvať Jeremiášove proroctvá, konali zlo a odmietli to zmeniť. Raz hodili proroka do miesta zvaného cisterna. Viete, že v Izraeli najmä v letnej sezóne často nepršalo, preto bolo potrebné vybudovať nádrže na vodu. Ľudia ich často len vytesali zo skaly. Jeremiáša hodili do cisterny vytesanej v skale, v ktorej už nebola voda, len blato. Jeremiášovi pomohol z ťažkej situácie cudzinec, Etiópčan. Prorok sa sťažoval Bohu na svoj osud, ale nikdy nepochyboval o svojom povolaní.

Jeremiášov život nebol ľahký. Dostal ťažkú úlohu pripomenúť ľuďom potrebu vrátiť sa k Bohu a k zmluve uzavretej s Ním na Sinaji. Vodcovia ľudu však nebrali ohľad na Božie slová prostredníctvom Jeremiáša. Preto to predznamenalo porážku. Čoskoro malo byť Judsko, malá krajina, v ktorej pôsobil Jeremiáš, dobyté veľkou Babylonskou ríšou.

Jeremiáš však nebol pesimista. Vedel, že Boh ho napriek nevere ľudí neopustí a oznámil niečo, čo malo celkom zmeniť situáciu. Keďže Izraeliti nechceli poslúchať zákon napísaný na kamenných doskách (tie, ktoré priniesol Mojžiš z vrchu Sinaj – hovorili sme o tom pred pár dňami na rorátnom stretnutí), Boh prostredníctvom proroka sľúbil, že svoj zákon napíše na doskách ľudských sŕdc. Bol to prísľub, ktorý sa naplnil, keď Ježiš prišiel na svet a pri poslednej večeri s apoštolmi, keď hovoril o Novej zmluve, ktorá medzi Bohom a ľuďmi trvá dodnes.

ÚLOHA

Čo sa môžeme naučiť od proroka Jeremiáša? Bol vytrvalý. Aj keď bol niekedy skľúčený, vedel, že Boh je s ním a že stojí za to urobiť to, o čo žiada. Poobzeraj sa dnes okolo seba a zisti, či nie je niekto v tvojom okolí znechutený. Pokús sa povedaťmu dobré slovo, aby si utešil tých, ktorí sú unavení a skľúčení.

OTÁZKY
1. Prečo Jeremiáš vzdoroval volaniu?
2. Ako sa volal kráľ, ktorý spolu s Jeremiášom pripomínal ľudu vieru v Boha?
3. Čo je to cisterna?

PONDELOK TRETÍ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
12. december 2022

Izaiáš
Viete, ako funguje teleskop? Je to veľa dobre vyleštených šošoviek, vďaka ktorým je možné pozorovať oblohu, galaxie a hviezdy vzdialené milióny svetelných rokov. Teleskop umožňuje vidieť to, čo je voľným okom neviditeľné, priblížiť si niečo, čo by sme nikdy nevideli. V Izraeli Boh vzbudil ľudí s takým vzdialeným pohľadom. Nazývajú sa proroci. Stovky rokov pred narodením Krista poukazovali na čas, keď sa zjaví na zemi. Dnes si povieme o jednom z nich. O prorokovi menom Izaiáš.

Poznáte príslovie: „Ryba smrdí od hlavy“? Poukazuje na dôležitú vec. Niekto má vysoké postavenie, preto by mal ísť dobrým príkladom a riadiť sa v živote zásadami, konať dobro tak, aby ho ostatní mohli nasledovať. Ak tak nekoná, ťahá so sebou celé skupiny ľudí. Keď niekto koná nespravodlivo, aby sa staral o svoje vlastné výhody, ovplyvňuje to aj postoje tých, ktorí sú od neho závislí. V dejinách Izraela, ktoré nás pripravujú na Ježišov príchod, sa často vyskytli vládcovia, ktorí nedávali dobrý príklad. Svojich poddaných ťahali so sebou. Ľudia často ani nevideli, že zlé rozhodnutia im zhoršujú život a starať sa len o vlastné záležitosti často prinášalo nešťastie.

Kráľ Achaz bol jedným z najhorších kráľov v dejinách Judska. Počas jeho vlády v Jeruzaleme žil mladý muž menom Izaiáš. Pochádzal zo šľachtickej rodiny a bol dobre vzdelaný. Nevieme, aké mal životné plány, keď bol mladý, ale jedného dňa vošiel do chrámu a začal sa modliť. Vtedy už bolo všetko jasné. Videl Boha oblečeného vo výnimočne zdobenom rúchu, ktorého zadná časť vypĺňala celý chrám. Boh sedel na vysokom tróne obklopený anjelmi. Každý z nich mal šesť krídel: dve zakrývali tvár, dve nohy a ďalšie dve pomáhali pri pohybe. Anjeli, zvaní serafíni, spievali nám známy hymnus zo svätej omše: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy“ (Iz 6, 3). Ich hlas bol taký silný, že sa chrám zachvel a naplnil sa dymom. Boží majestát bol taký veľký, že Izaiáš bol vydesený a myslel si, že jeho život sa o chvíľu skončí. Vedel, že nie je hoden vidieť Boha, rovnako ako ľudia, ktorí naňho zabudli. Ale táto vízia bola začiatkom veľkého dobrodružstva – povolania, ktorému sa mal venovať celý život. Kým Izaiáš vyznával svoje hriechy a hriechy celého ľudu, serafíni vzali z oltára žeravý uhlík a dotkli sa ním mladíkových úst. „Tvoj hriech je odstránený“ (Iz 6,7), počul. O chvíľu neskôr Boh položil otázku: „Koho mám poslať? Kto nám pôjde?" Izaiáš vedel, že toto bol rozhodujúci moment v jeho živote. Povedal: “Hľa, tu som, pošli mňa." Od tohto rozhodnutia nebolo cesty späť. Začal hlásať Božie slovo, aj keď mnohí jeho súčasníci, vrátane kráľa, toto slovo odmietli prijať. Izaiáš zažil vo svojom živote veľa dobrodružstiev.

Izaiáš bol výnimočným prorokom. Jeho meno znamenalo poslanie, ktoré mu zveril Boh: „Jahve (čiže Pán Boh) je spása“. Stovky rokov pred narodením Pána Ježiša predpovedal Jeho príchod. A stalo sa to za výnimočných okolností. Izaiáš bol dobre vzdelaný, a tak ho kráľ Achaz najal na svojom dvore ako jedného zo svojich radcov. Mal neľahkú úlohu, pretože kráľ Achaz bol na rozdiel od neho povýšenecký muž a nemal v úmysle poslúchať Pána Boha. Jedného dňa Izaiáš radil kráľovi: „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach“ (Iz 7,11). Achaz však túto dobrú radu neposlúchol. Nechcel sa obrátiť k Bohu, pretože bol pyšný a myslel si, že bez jeho pomoci sa s ťažkou situáciou sám vyrovná. Vtedy Izaiáš vyhlásil: „Sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Kráľovi nebolo všetko jasné. Ale vieme, že predpovedaný syn je Ježiš. Jeho tajomné meno Emmanuel znamená „Boh s nami“. Toto je jedno z najkrajších mien nášho Boha, ale nie jediné ...

Pravdou je, že Boh má mnoho mien,  niektoré z nich nám zjavil prorok Izaiáš. Zanedlho po svojej pamätnej návšteve u kráľa Achaza Izaiáš predpovedal vyslobodenie, ktoré dosiahne Mesiáš, Dávidov potomok. Prorok používal obrazy veľmi príťažlivé na predstavivosť. Predpovedal, že ľudia, ktorí budú chodiť v temnote, uvidia veľké svetlo a tým, ktorí budú žiť v krajine hlbokej temnoty, zažiari svetlo. Túto hru svetla a tmy dobre poznáme z každej rorátnej svätej omše, ktorá sa začína v kostole pri zhasnutých svetlách. S rozsvietenými lampášmi kráčame v tme smerom k svetlu. Izaiáš vedel, že hriechy kráľa a celého národa spôsobujú temnotu, v ktorej nie je možné existovať. Ale Boh je silnejší ako hriech a zlo a žiadna temnota nemôže absorbovať Jeho svetlo. Toto svetlo svieti v tme. Tma nie je silnejšia ako svetlo. Teda, možno niekde ďaleko vo vesmíre, napríklad v čiernych dierach, ktoré možno pozorovať teleskopom. Izaiáš pomocou obrazu svetla predpovedal, že Mesiáš, ktorý sa narodí, bude kráľ s tajomnými menami: „Zázračný Radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 9, 5). Pri inej príležitosti povedal, že na ňom spočinie Duch Pánov, „duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti“ (Iz 11, 2).

Izaiáš je prvý prorok, ktorý jasne oznámil narodenie Mesiáša, teda Pána Ježiša. Žiaden z prorokov o ňom toľko nepovedal a kniha pomenovaná po ňom je najdlhšou v celom Písme. Apoštoli a iní autori Nového zákona ho citujú najčastejšie zo všetkých kníh Starého zákona.

ÚLOHA

Zamysli sa, aké meno ty sám používaš na oslovenie Pána Boha. Priateľ alebo možno otec? Modli sa modlitbu „Otče náš“ za povolania, aby mnohí ľudia chceli slúžiť Bohu ako Izaiáš.

OTÁZKY
1. Kto boli serafíni stojaci okolo Pána Boha, ktorí sa zjavili Izaiášovi v chráme?
2. Čo znamená meno Emmanuel?
3. Na koho ukázal prorok Izaiáš, keď povedal: „Hľa, panna počne a porodí syna“?

SOBOTA DRUHÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ

10. december 2022

Eliáš
K čomu slúžia reproduktory? Aby ste lepšie počuli, keď chce niekto niečo povedať. Bez mikrofónu a reproduktora nepočujeme z pódia rozprávať ľudí, ani kňaza z kazateľnice. Boh tiež potrebuje niekoho, kto je „chodiacim reproduktorom“, kto hlása a odovzdáva Jeho slovo, najmä keď na neho ľudia zabúdajú. Počas niekoľkých nasledujúcich dní budeme spoznávať dôležitých prorokov Izraela. Prvým je Eliáš.

Spomínate si na príbeh Dávida? Keď zhrešil, prišiel za ním prorok Nátan a vyrozprával mu príbeh o chudobnom mužovi s jednou ovcou a boháčovi, ktorý mu ju ukradol. Proroci často dostávali podobné poslanie od Boha – pripomínali jeho prikázania, keď ich králi a poddaní začali porušovať.

Prorok Eliáš pochádzal z mesta Tesbe v Galaáde na severe Izraela. Jeho meno znamená „Jahve je môj Boh“. Izraeliti prikladali menám veľkú dôležitosť. Poukazovali na to najdôležitejšie v živote ľudí, ktorí ich nosia. Jeho meno hovorilo o poslaní, ktoré sa niekto chystal splniť. Eliáš bol povolaný, aby pripomenul Izraelitom to najdôležitejšie – Boha a zmluvu, ktorú uzavrel s ich predkami na hore Sinaj.

A prečo to bolo potrebné neustále pripomínať? Ľudská pamäť je nespoľahlivá, ľudia často zabúdajú na to najdôležitejšie.V Eliášových dňoch si nespomenuli na Boha a začali sa obracať k rôznym modlám. Zabudli nielen na to, že ich Boh vyviedol z otroctva a priviedol do zasľúbenej zeme, ale aj na zákon, ktorý im dal na cestu. Nestarali sa o chudobných a núdznych, o siroty a vdovy. Mnoho ľudí žilo v prepychu, zatiaľ čo iní hladovali. Aj králi zabudli na svoje povinnosti a sústredili sa na nepodstatné veci. Proroci mali preto dôležitú úlohu – pripomenúť základné princípy: je jeden Boh, ktorý uzavrel s ľudom zmluvu a dal im prikázania.

Prorok Eliáš pôsobil v čase, keď kráľ Achab a jeho manželka Jezabel, pohanská dcéra sidonského kráľa, boli pri moci. Bola to právo ona, ktorá nabádala Achaba na veľa nesprávnych myšlienok. Na jej žiadosť kráľ postavil chrám pre pohanského boha Baala. Jezabel nechcela dovoliť, aby praví proroci, ktorých poslal Boh, splnili svoje poslanie v krajine. Rozhodla sa ukončiť ich činnosť. Podporovala tým falošných prorokov, ktorí uctievali boha Baala. Eliáš mal teda odporcov a zažíval kvôli tomu mnohé nepríjemnosti.

Prorok Eliáš vedel, že situácia v krajine nie je práve jednoduchá. Ľudia sa odvrátili od pravého Boha a počet falošných prorokov rástol. Preto pripomenul zmluvu uzavretú na Sinaji a to, že Izraeliti sa zaviazali plniť všetky Božie prikázania. Preto nemohol zniesť situáciu, v ktorej si nikto nemohol spomenúť na pravého Boha a prikázania, ktoré dal. Jedného dňa kráľ Achab zhromaždil všetkých prorokov na vrchu Karmel. Eliáš sa sám postavil proti 450 Bálovým prorokom a nahlas prehovoril: „Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!” (1 Kr 18,20). Ľudia mlčali a prorok vedel, že teraz je potrebné znamenie. Rozkázal priviesť dva býky. Jeden mal byť obetovaný Bohu a druhý Bálovi. Potom Eliáš povedal, že ten, kto zošle oheň z neba a prijme obeť, sa ukáže ako pravý Boh. Bálovi proroci sa modlili niekoľko hodín, no nič sa nestalo. Potom Eliáš pristúpil k oltáru, položil býka a vylial naň štyri vedrá vody. Potom sa začal modliť: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník  (1 Kr 18,36). Keď Eliáš skončil s modlitbou, vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, oltár zažiaril veľkým plameňom. Všetci sa poklonili a povedali: „Pán je Boh!" (1 Kr 18,39).

Keď už bolo jasné, kto je pravý Boh, Eliáš prikázal, aby všetci Báloví proroci boli zajatí a zabití pri rieke Kišon. Zdalo sa, že ľudia sa vracajú k Bohu, no kráľovná Jezabel sa nevzdala a prišla s pomstou. Prorok sa zľakol a rozhodol sa so svojím sluhom utiecť na juh do Bersaby. Kráčal púšťou a stratil všetku silu žiť. Úplne rezignovaný sa dokonca modlil za svoju smrť. Ale Boh ho neopustil. Poslal anjela, aby mu pomohol vystúpiť na horu Horeb. Bola to Eliášova púť na miesto, kde jeho predkovia uzavreli zmluvu. Šiel štyridsať dní a nocí. Keď vyšiel hore, schoval sa v jaskyni. Potom, keď spal celú noc, Boh k nemu prehovoril. Tentoraz to neboli blesky padajúce z neba, búrka či víchrica. Boh prišiel v šumení jemného vánku.

Každý Izraelita ešte v čase pred Ježišovým narodením poznal proroka Eliáša. Dokonca sa hovorilo, že pred príchodom Mesiáša sa na zemi znovu objaví prorok Eliáš. A naozaj, Ježišovmu účinkovaniu predchádzala činnosť veľkého proroka Jána Krstiteľa. Sám Ježiš povedal, že on je Eliáš, ktorý mu prišiel pripraviť cestu. Stretneme sa s ním už o pár dní.

ÚLOHA

Porozprávaj sa s rodičmi o svojom krste. Vtedy sme uzavreli zmluvu s Bohom. Požiadaj rodičov, aby ti povedali, aké to bolo. Prezrite si fotografie na počítači, smartfóne alebo notebooku. Zapamätaj si dátum tejto významnej udalosti a mená svojich krstných rodičov a kňaza, ktorý vám túto sviatosť udelil.

OTÁZKY
1. Odkiaľ prišiel prorok Eliáš?
2. Ako sa volal vrch, pod ktorým Boh prijal Eliášovu obetu?
3. Prečo prorok utiekol na púšť?

PIATOK DRUHÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
9. december 2022

Šalamún
Kedy ťa tvoji rodičia naposledy požiadali, aby si si upratal izbu? Vieme, že poriadok v miestnosti je veľmi dôležitá vec. Dnes spoznáme príbeh muža, ktorý dostal meno spojené s pokojom, teda Šalamúna.

Kráľ Dávid, o ktorom sme hovorili včera, veľmi zostarol. Ležal chorý posteli a už nemohol vládnuť krajine. Mal dvoch synov – Adoniáša a Šalamúna. Chcel, aby práve ten druhý prevzal vládu, a tak sa aj stalo. Meno Šalamún znamená „muž pokoja“ a pokoj pre izraelský ľud bol vždy dôležitý a dôležitý je aj dnes. Ako pozdrav používajú slovo "pokoj" (shalom), rovnako ako my používame slovné spojenie “dobrý deň”.

Šalamún bol veľmi múdry a vzdelaný muž. Dbal na to, aby na jeho dvore boli uschované najdôležitejšie knihy. Knižnice vtedy neboli bežné a málokto vedel čítať. Šalamún však vedel, že vedomosti sú dôležité, a dbal na vzdelanie svojich radcov. Preslávil sa aj svojou múdrosťou a veľa času venoval štúdiu. Zanechal po sebe veľa múdrych prísloví a piesní. Mohol si dovoliť všetko, pretože po vojnách bývalých kráľov Saula a Dávida nastal za Šalamúna mier a nadviazal dobré vzťahy so susednými krajinami.

Šalamún totiž vedel, že múdrosť nie je len poznanie a čítanie kníh. Hoci považoval vedu za mimoriadne dôležitú, bol presvedčený, že iba Boh môže dať skutočnú múdrosť. Raz, po dlhej modlitbe, keď obetoval, k nemu Boh vo sne prehovoril: „Žiadaj si, čo ti mám dať“ (1Kr 3, 5). Šalamún bol v tom čase veľmi mladý a vedel, že potrebuje pomoc, aby mohol vládnuť veľkému kráľovstvu. Preto prosil Boha o dar múdrosti. Vedel, že len keď dokáže rozlíšiť dobré od zlého, urobí správne rozhodnutia. Pán Boh vyhovel jeho žiadosti, pretože Šalamún pre seba nič nežiadal. Nebol egoista. Chcel si dobre plniť svoje povinnosti a tento postoj sa Bohu veľmi páči. Starý otec Joachim nám porozpráva o tom, ako vládol Šalamún.

Šalamún bol kráľ, ktorý sa zaujímal o záležitosti obyčajných ľudí. Raz k nemu prišli dve rozhádané ženy. Žili v dome so svojimi malými deťmi. Raz v noci jedna z nich vošla do postele tak nešikovne, že zabila svoje dieťa. Vymenila deti, kým druhá žena ešte spala. Kráľ Šalamún mal rozhodnúť, ktorá zo žien je matkou živého dieťaťa. Po chvíli premýšľania povedal, aby priniesli meč, rozťali dieťa a dali každej žene polovicu. Tušil, že reakcia naznačí skutočnú matku. Keď jedna z nich zvolala: „S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!“ (1Kr 3,26), kráľ spoznal, že matka je tá, ktorá chce zachrániť svojho syna. Vyniesol rozsudok a dieťa odovzdal späť matke.

To najdôležitejšie, čo po sebe Šalamún zanechal, bol chrám. Už jeho otec Dávid ho chcel postaviť, no vzhľadom na to, že viedol veľa vojen a bol zodpovedný za smrť Uriáša, Boh mu to nedovolil. V časoch mieru mal kráľ Šalamún viac prostriedkov na jeho stavbu. Využil aj svoje staré známosti a v štvrtom roku svojej vlády začal s výstavbou. Požiadal kráľa Týru v dnešnom Libanone, aby mu pomohol. Predal mu drevo za dobrú cenu. A nie hocijaké, ale cyprusové a cédrové. Tieto prepychové stromy z tvrdého dreva nerástli v Izraeli a podnebie v tejto krajine pre nich nie je vhodné. Kráľ Týru tiež poslal robotníkov na pomoc pri výstavbe.

Chrám mal byť zvláštnym miestom, pretože bol postavený pre Boha. V ňom mali Izraeliti prinášať obete a modlitby. Na výstavbe chrámu chcelo mať podiel veľa ľudí. Preto priniesli to, čo mali najvzácnejšie. Zbieralo sa zlato, striebro, mramor a drahé kamene... Chrám bol čoraz krajší a čoskoro v ňom mohla byť umiestnená Archa zmluvy, ktorá obsahovala dve kamenné tabule s napísanými prikázaniami, nádobu s mannou a Áronovu palicu. Na jeho obale boli dvaja anjeli - cherubíni s krídlami smerujúcimi dovnútra. V chráme bol zlatý oltár, zlatý stôl, zlaté svietniky a mnoho iných cenných predmetov. Po siedmich rokoch Šalamún zvolal všetkých ľudí a slávnostne ich požehnal. Boli vykonané obete, bola prinesená archa a Božia sláva naplnila chrám. Oslavy trvali štrnásť dní a kráľ a jeho ľud sa tešili, že v dome, ktorý postavili, prebýva Boh.

Bohužiaľ, na sklonku života Šalamún poblúdil. Mal veľa manželiek, ktoré pochádzali zo susedných národov a uctievali cudzích bohov. Na žiadosť každej z nich kráľ postavil na kopcoch pri Jeruzaleme oltáre pre bôžikov. Začal veľmi dobre, no skončil zle. Nevytrval v múdrosti.

ÚLOHA

Poupratuj si izbu a priprav v nej kútik pre Pána Boha. Všetko, čo potrebuješ, je kríž alebo obraz zavesený na stene, ktorý ti bude pripomínať modlitbu. Rovnako ako Šalamún, postaraj sa o miesto modlitby vo svojom byte.

OTÁZKY
1. Ako sa volal otec kráľa Šalamúna?
2. Čo žiadal Šalamún od Boha v modlitbe?
3. Čo bola archa zmluvy?

8. december 2022
Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie

Dávid
Asi ste už aj vy boli niekedy nejako potrestaní. Urobili ste niečo zlé a rodičia vám na nejaký čas zakázali počítač alebo pozeranie rozprávok. Netrpezlivo ste čakali na skončenie trestu, aby ste sa vrátili k svojej obľúbenej hre. A nikto z nás nemá rád čakanie. Chceli by sme mať všetko hneď, na dosah ruky. A niekedy sa oplatí počkať. Dnes to bude tak trochu o živote hriešneho človeka, aj o tom, že na splnenie sľubov treba niekedy čakať. Tak to bolo aj s kráľom Dávidom.

Samuel zostarol, vlasy mu už zošediveli. Jednou z posledných dôležitých úloh, ktoré dostal od Boha, bolo pomazanie nového kráľa. Z toho dôvodu musel ísť Samuel do malého mesta 8 km od Jeruzalema. Boh ho poslal do domu Jesseho, ktorý pochádzal z Betlehema. Prorok vzal roh naplnený olejom a vydal sa na cestou. Vzal so sebou jalovicu, lebo to bol Boží príkaz. Prišiel na miesto a pozval Jesseho na hostinu. Počas slávnostného zhromaždenia Boh prisľúbil, že pomaže jedného zo jeho synov, ktorý čoskoro prevezme vládu nad Izraelom.

Jesse spolu so synmi zasadli k stolu a Samuel ich pozorne sledoval. Bol zvedavý, koho si Boh vybral. Jesse predstavil Samuelovi svojich sedem synov, ale prorok vedel, že budúci kráľ medzi nimi nie je. Cítil sa trápne a premýšľal, či sa nemýlil. Spýtal sa teda Jesseho, či všetci jeho synovia prišli na slávnosť. Ukázalo sa, že najmladší je pastierom a pasie ovečky. Samuel nechcel začať hostinu bez neho. Keď sa chlapec objavil, Samuel začul Boží hlas: „Vstaň, pomaž ho, lebo to je on“ (1Sam16,12). Vzal roh s olejom a pomazal Dávida uprostred bratov. Pomazanie je slávnostné gesto, ktoré znamená, že Boh dáva človeku silu a prikazuje mu vykonávať dôležité povinnosti. V Izraeli boli pomazaní kňazi, proroci a králi. V hebrejčine pomazaný znamená mesiáš, a po čase začal Izrael očakávať niekoho zvláštneho, jediného pomazaného, ktorého kráľovstvo bude trvať naveky.

Dávid sa takýmto spôsobom stal kráľom, hoci na vládu musel dlho čakať. Začal slúžiť po boku Saula, súčasného izraelského kráľa. Ale Saul urobil veľa chýb, a tak ho Boh zbavil moci a odovzdal ju Dávidovi. Saul a Dávid žili vo veľmi nepokojných časoch. Izrael potom viedol mnoho vojen so susednými národmi. Filištínci sa usadili na brehoch Stredozemného mora a Amončaniažili za Jordánom. Pohraničné územia bolo potrebné znova a znova brániť. Také sú povinnosti kráľov. Pri jednej príležitosti však Dávid zanedbal svoje povinnosti. Poslal armádu, ale sám sa nepostavil na čelo vojska. Zostal v paláci a padol do pasce.

To je takmer polovica našich rorátnych stretnutí, ktoré nás pripravujú na príchod Pána Ježiša. Jeden z jeho predkov, Dávid, bol dobrým kráľom, ale ako každý iný, aj on mal slabé stránky. Raz poslal do boja veliteľa svojho vojska Joaba a sám zostal v Jeruzaleme. Po dlhom horúcom dni sa vybral na terasu veľkolepého paláca. V susedstve sa kúpala krásna žena . Dávid sa do nej zamiloval a chcel, aby sa táto žena stala jeho manželkou. Dozvedel sa, že sa volá Betsabe a že je vydatá za Uriáša, jedného z vojakov, ktorých poslal do vojny. Kráľ dostal strašný nápad. Strávil so ženou celú noc a potom si pomyslel, že keby bola vdova, mohol by si ju vziať. Bolo len potrebné zbaviť sa manžela. Dávid teda poslal list veliteľovi vojska a priviedol Uriáša do Jeruzalema, a keď jeho prvý plán zlyhal, poslal ho späť do vojny. List odovzdal aj Joabovi, veliteľovi armády, aby Uriáša umiestnil tam, kde bude boj najzúrivejší. Uriáš zomrel a Dávid sa mohol oženiť s Betsabe. Dopustil sa ťažkého hriechu. Trvalo mu dlho, kým pochopil svoju vinu a napravil zlo, ktoré spôsobil.

Dávidov hriech sa Bohu veľmi nepáčil. Poslal teda ku kráľovi proroka Nátana. Rozprával mu príbeh o bohatom a chudobnom mužovi. Prvý mal veľké stáda oviec a kráv, druhý mal jednu ovcu. Raz prišla do domu boháča návšteva. Namiesto toho, aby pripravil jedlo z jedného zo svojich zvierat, ukradol ovečku chudobnému mužovi a pripravil z nej jedlo pre svojho hosťa. Keď Dávid počul tento príbeh, bol rozhorčený a povedal: "Tento muž je vinný smrťou." Potom prorok ukázal prstom na Dávida a povedal, že to on je ten zlý. Kráľ pochopil, že je to jeho hriech. Krátko po narodení zomrelo spoločné dieťa Dávida a Betsabe. Dávid uznal svoj hriech a hlboko ho oľutoval.

A na záver ešte jedna dôležitá informácia zo života tohto kráľa. Skôr ako zhrešil s Betsabe, odovzdal mu prorok Nátan dôležitý prísľub od Boha. Keď chcel Dávid postaviť v Jeruzaleme chrám, prorok mu povedal, že to urobí jeho syn. Predpovedal tiež potomka, vďaka ktorému bude Dávidovo kráľovstvo veľké. Na splnenie tohto sľubu musel ľud Izraela čakať takmer tisíc rokov. Týmto predpovedaným potomkom je Pán Ježiš, na ktorého narodenie sa pripravujeme počas Adventu.

ÚLOHA

Porozmýšľaj, či sa aj ty občas nedopúšťaš hriechov. Vo večernej modlitbe odpros Pána Boha za všetko zlé, čo si spravil. Pred Vianocami si vykonaj spytovanie svedomia a dobrú svätú spoveď. Modli sa aj za ľudí, ktorí nedokážu priznať svoj hriech.

OTÁZKY
1. Kým bol Dávid predtým, než sa stal kráľom?
2. Ako sa volala Uriášova žena, s ktorou sa oženil?
3. Čo znamená slovo „mesiáš“?

STREDA DRUHÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
7. december 2022

Samuel
Zrejme si už viackrát chcel urobiť niečo dobré, no nepodarilo sa ti to. Mal si v pláne niekomu pomôcť v triede, ale nevyšlo to. Možno zlý príklad spolužiakov alebo spolužiačok ťa v tom odradil? Možno si si myslel, že je zbytočné sa trápiť, keď to ostatní neocenia alebo sa ti dokonca budú smiať. Dnes si vypočujete príbeh mladého muža, ktorý nemal najlepší príklad, no poradil si s ním. Lebo vedel, kedy má nakloniť ucho a počúvať Boha. Vypočujte si príbeh o Samuelovi.

Izraeliti vstúpili do Zasľúbenej zeme, krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Roky plynuli, ľudia stavali mestá a v nich svätyne a oltáre, kde mohli uctievať Boha. Boli mu vďační. Veď to bol On, kto ich viedol 40 rokov pieskom púšte. Zabezpečil, aby mali dostatok jedla a pitia a všetko, čo potrebovali k životu. Keď sa však Izraeliti usadili v krajine Kanaán, často zabúdali na Pána Boha.

V jednom z postavených svätostánkov skončil mladý chlapec Samuel. Jeho matka Anna dlho nemohla mať deti, napriek tomu, že sa za deti vytrvalo modlila. Raz na púti zložila sľub Bohu: Ak mi dáš syna, keď vyrastie,  odovzdám ho do tvojich služieb. Počas modlitby Anna plakala a jej plač bol veľmi vrúcny. A stalo sa. Boh ju vyslyšal – napokon porodila syna. Dala mu meno Samuel, čo znamená „vyprosený od Boha“ alebo „Boh vyslyšal“. Matka dala syna na výchovu kňazovi, ktorý sa volá Héli. V starovekom Izraeli to nebolo nič nezvyčajné – rodičia často vzdelávali svoje deti v chráme, tak ako dnes existujú internátne školy s kaplnkami. Chlapci tam často slúžia ako miništranti. Samuel spal v chráme a vyrastal pod pozorným okom Héliho.

Ale nešlo všetko hladko. Héli mal dvoch synov starších ako Samuel. Ofni a Finés boli kňazmi, ale svoje povinnosti si neplnili dobre. Často podvádzali tým, že Bohu obetovali len zlomok toho, čo ľudia priniesli. Samuel videl, že sú nečestní. Vzhľadom na svoj nízky vek sa bál reagovať. Raz, keď spal, stalo sa niečo, čomu nerozumel.

"Samuel, Samuel," povedal tajomný hlas. Samuel si pretrel oči a vstal z postele. Vo svätyni, tesne pred archou zmluvy, ktorá obsahovala tabuľky prikázaní, horelo slabé svetlo. Ale bola hlboká noc a všade naokolo bola tma. "Tu som," povedal prekvapene a rozbehol sa k Hélimu, mysliac si, že ho volá. Keď sa postavil pred svojho učiteľa, videl jeho prekvapenie. Starý muž bez dlhého rozmýšľania povedal: "Nevolal som ťa, vráť sa a ľahni si." Samuel jeho žiadosti vyhovel. Ale o chvíľu neskôr tajomný hlas povedal: "Samuel, Samuel." Ako prvý raz, Samuel pribehol k Hélimu a povedal: "Tu som, volal si ma." A ešte raz Héli poslal chlapca do postele. Keď k nemu Samuel pribehol tretíkrát, Héli pochopil, že chlapca volá Boh. Preto mu dal jednoduchú radu: „Choď spať! Ale ak ťa niekto zavolá, odpovedzte: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“ (1 Sam 3, 9). Samuel sa teda vrátil do svojej postele. Keď znova počul: "Samuel, Samuel!", odpovedal: "Hovor, tvoj sluha počúva." A potom mu Boh poslal dôležité posolstvo. Povedal, že za zlé správanie synov a nedostatočnú reakciu Héliho postihne celú ich rodinu nešťastie. V budúcnosti sa nikto z tejto rodiny nebude môcť stať kňazom. Samuel vyrozprával túto udalosť Hélimu.

Často som rozmýšľal nad Samuelovým postojom a želám si, aby ste boli rovnako odvážni. Samuel videl okolo seba zlých ľudí, no vyrástol na čestného a spravodlivého človeka. Nenasledoval zlý príklad a nedbal na názory zlých ľudí. Od tej noci začal pozorne počúvať Boha. A keď vyrástol, stal sa veľkým prorokom.

Samuel nemal ľahkú úlohu. O tom, aké zlo páchali Héliho synovia, musel predsa povedať svojmu učiteľovi. Héli nebol dokonalý učiteľ, pretože nikto nie je dokonalý. Nedohliadol na svojich synov, no nezanedbal svoje povinnosti. Vďaka Hélimu sa Samuel naučil počúvať Boha. Od tej osudnej noci vedel, akou formou sa prihovára. Odvtedy dlho premýšľal o všetkých slovách, ktoré od neho počul. Aj ich verne sprostredkoval. Čoskoro ho všetci spoznali ako proroka, teda muža poslaného Bohom.

ÚLOHA

Zober si Písmo a prečítaj si nejaký úryvok. Môže to byť príbeh o Samuelovi, ale môže to byť aj iný príbeh. Keď sa pozrieš na životy biblických hrdinov, zamysli sa nad tým, ako by si v podobnej situácii reagovali ty. Môžeš sa opýtať aj svojich rodičov na ich obľúbený úryvok z Biblie.

OTÁZKY
1. Ako sa volala Samuelova matka?
2. Prečo Boh pokarhal Héliho synov?
3. Čo znamená meno Samuel?

UTOROK DRUHÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
6. december 2022

Balak a Balám

Koľko dobrých a koľko zlých slov si dnes alebo včera počul? Asi je to náročné spočítať, ale pravdepodobne si pamätáš, že niekto počas prestávky používal vulgárne slová. Možno sa to stalo aj tebe, pretože si si myslel, že takto niečo dosiahneš. Žiaľ, nadávky počuť nielen na chodbách našich škôl. Dnes budeme počuť o prorokovi, ktorého istý kráľ vyzval, aby preklínal. Ale nemohol to urobiť, pretože mu to Boh nedovolil. Vypočujte si príbeh o Balakovi a Balámovi.

Mojžiš putoval s Izraelitmi cez púšť a narazil na rôzne prekážky. Raz sa Izraelitom nepáčilo jedlo zoslané Bohom, a tak sa sťažovali svojmu sprievodcovi; dokonca začali hovoriť o návrate do Egypta. Inokedy, keď čakali, kým Mojžiš zostúpi z hory Sinaj, boli netrpezliví a vyrobili si zlaté teľa, ktorému sa začali klaňať namiesto Pána Boha. Rôzne nástrahy nastražili aj ľudia, ktorých stretli počas svojej cesty.

Izraeliti išli do zasľúbenej zeme, do krajiny Kanaán. Raz vstúpili do krajiny Amorejcov, potom prišli do Bášanu, obývaného ľuďmi, ktorí nechceli, aby prechádzali cez ich územie. Došlo k bitke, ktorú Izraeliti vyhrali. Mojžiš a jeho ľud sa dostali do krajiny, ktorú im Boh zasľúbil. Utáborili sa neďaleko Moabskej krajiny. Jej kráľ Balak bol veľmi vystrašený, keď sa dozvedel, že taký silný ľud chce prejsť jeho krajinou. Chcel znepokojiť Izraelitov, a tak sa obrátil na Baláma, proroka, ktorý vedel zoslať kliatby a požehnania. Kráľ Balak namiesto boja proti Izraelitom zvolil jednoduchšie riešenie – kliatbu. Poslal poslov k prorokovi, ktorý býval neďaleko. Ako reagoval prorok? Išiel sa poradiť s Bohom. A Boh mu vysvetlil, že nemôže prekliať Izrael, pretože On sa stará o tento ľud. Prorok teda odmietol kráľovu požiadavku, ale vládca bol tvrdohlavý a nevzdal sa. Poslal ďalšiu delegáciu, tentoraz si kúpiť Baláma. Prorok sa znova poradil s Bohom a opäť mu bolo odmietnuté povolenie prekliať Izrael. Mal sa vybrať ku kráľovi Balákovi a urobiť to, čo mu Boh prikázal. Balám teda osedlal osla a vydal sa na cestu. Počas cesty premýšľal, ako sa vyhnúť Božiemu príkazu, pretože kráľ mu sľúbil bohatstvo. Ako sa príbeh vyvíjal? Počúvajte:

Balám cestoval na svojej oslici a tá zrazu uvidela niečo, čo prorok nevidel. Uprostred cesty sa zjavil anjel s vytaseným mečom v ruke. Zviera sa zľaklo a vbehlo do poľa, potom zabočilo do vinohradu. Aj tam sa zjavil anjel. Vystrašená oslica priskočila k stene a pritlačila o ňu prorokovu nohu. Balám sa nahneval a začal biť oslicu. Vtom sa stalo niečo nezvyčajné. Oslica prehovorila ľudským hlasom: "Čo som ti urobila, že si ma už tri razy bil?" (Nm 22,28). Vtedy Balám uvidel anjela s mečom v ruke, poklonil sa mu a anjel mu povedal, aby robil len to, čo mu prikázal Boh.

Niekedy sa stáva, že Boh používa nezvyčajné metódy, aby presvedčil človeka o dobrote. Dokonca prehovoril prostredníctvom oslice, aby prorok pochopil, aké sú Jeho plány. Boh nechcel, aby človek preklial iného človeka, a preto dovolil takúto nezvyčajnú udalosť.

Nakoniec sa prorok Balám dostal ku kráľovi Balakovi. Vzal ho na vysoký kopec s výhľadom na časť izraelského tábora. Kráľovi muži tam postavili oltáre, aby prinášali obete, a prorok Balám sa utiahol na neďaleký pahorok, aby hovoril s Bohom. Keď sa vrátil, kráľ stál pri oltári a prinášal obetu. Balám povedal, že nebude preklínať Izrael, bude len žehnať. Nemohol urobiť inak, bola to predsa Božia prosba.

Táto odpoveď sa kráľovi veľmi nepáčila. Balak bol tvrdohlavý a opäť žiadal,  aby prorok preklial Izrael. Išli teda na iný kopec, obetovali a prorok po rozhovore s Bohom opäť vyhlásil, že Boh mu dovolil prísť sem len preto, aby požehnal Izrael. Mimochodom, povedal, že sa stane veľkým národom. Kráľ sa nahneval, ale ešte raz sa pokúsil presvedčiť proroka, aby priniesol obetu a poradil sa s Bohom.

Po tretí raz Balám vyriekol prísľub, že jedného dňa sa v izraelskom národe narodí jedinečná postava, Mesiáš. Povedal o ňom: „Jeho vidím, ale nie už teraz, hľadím na neho, no nie z blízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela“ (Nm 24, 17). Táto Jakubova hviezda je Ježiš. Jeho príchod bol ohlásený dlho pred narodením. Stovky, ba tisícky rokov skôr.

ÚLOHA

Možno sa ti nedávno stalo, že si niekomu povedal niečo nepríjemné, alebo dokonca použil slová, ktoré by sa nemali vyslovovať. Treba s tým niečo robiť. Ospravedlň sa, ty prvý podaj ruku k zmiereniu, pokús sa udobriť. Pomodli sa aj za tých, ktorých si mohol svojimi slovami raniť.

OTÁZKY
1. Čo urobil prorok Balám, keď ho prvýkrát navštívili kráľovi poslovia?
2. Čo mal v ruke anjel, ktorý stál v ceste oslici a Balámovi?
3. O akom prísľube spojenom s Ježišom hovoril prorok?

PONDELOK DRUHÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
5. december 2022

Mojžiš
Pravdepodobne každý z vás dostal niekedy ťažkú úlohu. Vtedy ste si pomysleli: „Nedokážem to, je to príliš ťažké”. Dnes si povieme o niekom, kto dostal tiež veľmi ťažkú úlohu, ba ešte niečo navyše. Dostal životné poslanie. Zvládol to, pretože dôveroval Bohu, ktorý ho povolal. A hoci od čias, v ktorých žil, ubehlo už viac ako 3000 rokov, stále si ho pripomíname. Zoznámte sa s Mojžišom.

Bolo horúco a vody Nílu, najväčšej rieky v Egypte, neboli ani zďaleka pokojné. Jedného dňa sa medzi porastmi pri brehu objavil malý košík. Ozýval sa z neho detský plač. Prečo bolo v košíku dieťa – malý chlapec? Pretože faraón, vládca Egypta, vydal príkaz zabiť všetky deti Hebrejov, teda potomkov Abraháma, o ktorých sme už počuli v našich Rorátoch. Faraón sa bál, pretože tento malý národ sa stával čoraz väčším. Vládca Egypta sa cítil ohrozený, myslel si, že jedného dňa Izraeliti prevezmú moc. Dal teda rozkaz zabiť všetkých chlapcov, ktorí sa narodia. Podobná situácia nastane, keď sa narodí Ježiš. Potom iný vládca, kráľ Herodes, tiež vydá príkaz zabiť malé deti ...

Mojžiš mal však šťastie a zachránil sa. Jeho matka ho tri mesiace po narodení skrývala, potom vyrobila košík z papyrusu, natrela ho živicou a smolou a umiestnila do húštin rastúcich na brehu rieky v nádeji, že dieťa nájde niekto a zachráni ho. A tak sa aj stalo! Košík si všimla faraónova dcéra, ktorá sa kúpala v rieke. Vzala dieťa do paláca, potom zavolala jeho matku a požiadala ju, aby ho nakŕmila. Keď chlapec vyrástol, dostal sa do služby na dvore egyptského vládcu. Faraónova dcéra ho pomenovala Mojžiš, čo znamená „vytiahnutý z vody“.

Mojžiš vedel, kým je. Bol to Hebrej, jeden z ľudí, ktorým sa v egyptskom otroctve darilo veľmi zle. Keď raz odišiel z paláca a videl, ako sa kráľovskí úradníci správajú k jeho krajanom, veľmi sa nahneval a v hneve zabil Egypťana, ktorý týral jedného z jeho bratov. Musel utiecť pred trestom a odišiel do púštnej krajiny Madian. Starý otec Joachim nám porozpráva o tom, čo sa tam stalo ...

Ako už viete, Mojžiš odišiel do krajiny zvanej Madian. Jedného dňa sa zastavil pri studni. Bolo tam sedem žien, ktoré prišli napojiť svoje ovce. Voda v púšti je veľmi cenná vec a pre obyvateľov týchto krajín je stále veľkým problémom. O chvíľu neskôr prišli napojiť ovce aj muži, ktorí ich odohnali, aby mohli napojiť svoje ovce. Mojžiš bol statočný a bránil ženy. Ukázalo sa, že to boli dcéry kňaza Jetra, významného muža v týchto krajinách. Za odmenu sa Mojžiš mohol s jednou z nich oženiť.

Jedného dňa pásol ovečky svojho svokra a všimol si horiaci ker. Podišiel k nemu, lebo sa mu zdalo divné, že ker horel, ale nezháral. Keď sa priblížil, počul zo stredu kríka hlas: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba... a teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta“ (Ex 3, 6, 9-10). Tak sa začala najdôležitejšia misia v Mojžišovom živote.

Počas stretnutia s Pánom Bohom, ktorý sa zjavil v horiacom kríku, mal Mojžiš pochybnosti a kládol otázky. "Čo mám povedať Izraelitom, keď sa ma budú pýtať na tvoje meno?" Spýtal sa. Boh mu odhalil tajomstvo, ktoré predtým nikomu nepovedal. Prezradil svoje meno. A bolo to: "SOM, KTORÝ SOM." Uistil Mojžiša, že bude s ním v každej situácii, aj keď bude čeliť protivenstvám a ťažkostiam. Mojžiš vedel, že nie je sám, a tak sa rozhodol vyviesť svojich krajanov z otroctva do zasľúbenej zeme.

V Egypte ho však nikto nečakal s otvorenou náručou. Ani jeho krajania, ani faraón. Hebreji si zvykli byť otrokmi a faraón ich odmietol pustiť. Mojžiš však, hoci bol niekedy skľúčený, dôveroval Bohu. Nakoniec faraón, keď Pán Boh zoslal na Egypt desať rán, súhlasil s oslobodením Izraelitov. Nechcel, aby ho postihlo nešťastie. Pre Mojžiša a jeho krajanov sa začala dlhá cesta púšťou. Nemáme čas rozprávať o všetkom, čo sa im stalo počas ich 40-ročnej cesty. Jedna udalosť je však obzvlášť dôležitá. Odohralo sa to na hore Sinaj a Mojžiš dostal niečo, čo je pre nás dodnes dôležité – Dekalóg.

Slovo "Dekalóg" znamená desať slov. Prešlo tritisíc rokov a žiadne zo slov, ktoré Pán Boh odovzdal Mojžišovi na hore Sinaj nezostarlo, ani nebolo vymazané. Dekalóg je pre nás ukazovateľom na ceste do našej zasľúbenej zeme, do neba.

ÚLOHA

Pripomeň si Desať Božích prikázaní a ak ich nepoznáš, požiadaj svojich starších súrodencov alebo rodičov, aby ti ich pripomenuli. Zamysli sa nad prikázaním, ktoré môže byť pre teba najťažšie. Možno je to jedno z prvých, ktoré hovorí, že modlitba a viera sú veľmi dôležité, alebo možno štvrté, ktoré hovorí o úcte k rodičom. V modlitbe popros Pána Boha, aby ti pomohol žiť podľa prikázaní.

OTÁZKY
1. Čo znamená meno Mojžiš?
2. Ako sa volala krajina, kde sa Pán Boh prihovoril k Mojžišovi z horiaceho kríka?
3. Ako dlho kráčali Mojžiš a Izraeliti po púšti?

SOBOTA PRVÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
3. december 2022

Jozef Egyptský

Závisť je škaredý hriech. Človeku to neprináša žiaden úžitok. Každý z nás to dobre pozná. Niekto má lepší telefón, krajšiu mikinu alebo topánky. Chceli by sme to mať aj my, hoci to, čo máme, nie je vôbec zlé. Začíname závidieť, čo niekedy vedie k zlému správaniu. Dnes to bude o závisti medzi bratmi, ale aj o tom, že Boh nás dokáže vyviesť aj z tých najhorších situácií. Zoznámte sa s Jozefom nazývaným Egyptský.

Včera sme spomínali Izáka, ktorý bol Abrahámovým synom. Izák mal tiež syna, ktorému dal meno Jakub. Ten mal zase dvanásť synov, z ktorých vzišlo dvanásť izraelských kmeňov. Jedným z Jakubových synov bol Jozef, náš dnešný hrdina, najmladší zo všetkých bratov. Otec sa o neho veľmi staral. Ako darček mu dal kabát s dlhým rukávom z farebnej látky. Ostatní bratia také kabáty nemali, a tak sa znepriatelili s Jozefom. Veľmi mu závideli. Jednej noci sa Jozefovi snívalo niečo veľmi dôležité. Všetci bratia pracovali na poli a to, čo nazbierali, zväzovali do snopov. Zrazu stál jeho snop v strede a ostatní sa mu poklonili. Keď vyrozprával sen svojim bratom, znenávideli ho. Prešlo niekoľko nocí a Jozefovi sa sníval ďalší sen. Tentoraz sa mu snívalo o slnku, mesiaci a jedenástich hviezdach, ktoré sa mu klaňali. Aj tento sen vyrozprával Jozef svojim bratom. Nepáčil sa im, a tak sa to rozhodli riešiť. Pri pasení oviec neďaleko mesta Sichem dostal Jozef od otca pokyn, aby bratov hľadal. Vtedy ho chytili, vzali mu plášť a hodili do studne. Potom predali svojho brata Izmaelitom, obchodníkom, ktorých karavány prechádzali cestou neďaleko mesta. Jozef teda skončil v Egypte ako otrok. Strávil svoj život tvrdou prácou ako otrok? Možno takto by sa príbeh skončil, keby nezasiahol Boh, ktorý Jozefa neopustil.

Jozef, ktorého bratia predali do Egypta, bol tiež veľmi statočný muž. V Egypte ho kúpil Putifar, úradník faraóna, najvýznamnejší muž v krajine. Jozef bol veľmi pracovitý, a preto bol čoskoro povýšený. Stal sa hlavou všetkých otrokov. Ale žiaľ, tak ako jeho bratia, aj Jozef sa dostal do problémov v Egypte. Padol do oka Putifarovej žene a ona ho chcela nahovoriť na veľké zlo. Okrem toho vzniesla krivé obvinenie a Putifar uvrhol Jozefa do väzenia. Pán Boh však nezabudol na Jozefa. Vo väzení sa zoznámil s ďalšími ľuďmi z faraónovho dvora, ktorým pomohol, pretože vedel vysvetliť sny.Jozef strávil dva roky vo väzení a vyšiel odtiaľ, pretože pomohol faraónovi. Akým spôsobom? Jednoducho vysvetlil význam dvoch snov, čo nedokázal ani jeden z faraónových radcov. Hovorili o tom, že na celej zemi nastane hladomor. Jozefa prepustili z väzenia a vymenovali ho za miestodržiteľa Egypta. Je dobré pomáhať, aj keď je nám ťažko. Vždy sa to oplatí... Dávajte na seba pozor. Dúfam, že sa vidíme v pondelok.

Áno, je dobré pomáhať a rozvíjať svoje talenty. Niekedy dokonca stojí za to prečkať ťažké chvíle, ako Jozef vo väzení. Postavte sa proti nepriazni, robte, čo sa od vás očakáva a  čakajte na lepšie dni. Jozef sa mohol uraziť na celý svet a znechutiť sa. Ale on sa nevzdal. Preto bol v živote úspešný. Stal sa guvernérom celého štátu. Vedel, že príde hlad, a tak začal hromadiť zásoby, vďaka ktorým budú mať ľudia v ťažkých časoch dostatok jedla. Ale to nie je koniec príbehu, pretože Jozefovi bratia prišli do Egypta. Stáli pred ním, no po rokoch ho nespoznali. Zato on veľmi dobre vedel, kto sú oni. Do Egypta prišli, lebo aj v ich krajine bol hlad. Chceli si kúpiť nejaké obilie. Keď si Jozef uvedomil, že Benjamín, najmladší z bratov, s nimi nie je, začal premýšľať, ako by sa s ním mohol stretnúť. Rozhodol sa ich otestovať. Prišelcov obvinil zo špionáže, dal ich do väzenia a po pár dňoch prepustil všetkých okrem Simeona, aby priviedol brata, ktorého nechali doma. Bratia sa vrátili s Benjamínom. Potom sa ešte po jednom triku predstavil bratom. Veľmi sa zľakli, pretože vedeli, že mu v minulosti ublížili. Báli sa jeho pomsty. Ale Jozef im vysvetlil, že to bol Boh, kto chcel, aby v živote znášal také ťažkosti a odišiel do Egypta. Vysvetlil, že v celom tomto príbehu je Božou vôľou, aby sa jeho bratia a ľudia obrátili na Boha v čase hladu.

ÚLOHA

Pomôžte dnes alebo zajtra niekomu, kto k vám nie je láskavý.

OTÁZKY
1. Ako sa volalo mesto, kde bratia predali Jozefa obchodníkom?
2. Koľko rokov strávil Jozef v egyptskom väzení?
3. Ako sa volal najmladší brat, ktorý neprišiel do Egypta po prvýkrát?

PIATOK PRVÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
2. december 2022

Abrahám
Všetci sme raz zablúdili. Napríklad pri cestovaní na dovolenku, alebo počas túry v horách alebo na bicykli v lese. Dokonca aj GPS niekedy ukazuje nesprávne trasy. Ľudia čelili podobným ťažkostiam v biblických časoch. Neblúdili len tí, ktorí počúvali najlepšieho sprievodcu.Pred nami je stretnutie s Abrahámom a jeho príbeh.

Abrahám bol mužom ciest. Pochádzal z Uru (Ur Chaldejský). Dnes je táto oblasť v rámci hraníc Iraku, blízko Perzského zálivu. Abrahám spolu so svojím otcom Tárem, manželkou Sarai a synovcom Lótom opustil svoje mesto. V tých časoch ľudia veľa cestovali a žili polousadeným spôsobom života. V závislosti od životných podmienok a klímy menili miesto pobytu. Abrahámova rodina odcestovala do Kanaánu, západne od Chaldeje, do krajiny, ktorá bola známa dobrými životnými podmienkami.

Otázka deťom:Bol niekto z vás niekedy v púšti?

V Poľsku síce jedna púšť existuje, ale aby ste zistili, čo je skutočná púšť, musíte ísť mimo Európu. Púšť je obrovský priestor. Veľa piesku, suchý horúci vzduch, žiadne zdroje vody. Abrahám a jeho rodina ho prešli pešo so všetkými svojimi vecami. Pred príchodom do Kanaánu sa zastavili v Hárane. Okolie bolo bezpečné a bol tam prístup k zdroju vody. Tam Abrahám prvýkrát počul Boží hlas.

Abrahám, ktorého dnes spoznáte, je veľmi zaujímavá postava. Keď sa stal dospelým mužom, vypočul si zvláštne pozvanie: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ“ (Gn 12,1-2). Abrahám vedel, že hlas, ktorý počuje, je od Pána Boha. Vedel, že mu treba dôverovať a jednoducho vyraziť na cestu. Cítil sa neistý, pretože musel opustiť miesto, ktoré dobre poznal. Určite uvažoval, aké to bude. Ale išiel a nebol sklamaný. Slepo uveril Bohu, nechal sa viesť, preto sa mu hovorí „otec viery“. Vycítil, že keď Boh niečo sľúbi, dodrží slovo. A nesklamal sa. Na ceste, na ktorú vstúpil, dostal aj nové prísľuby...

Abrahám išiel statočne vpred a čelil protivenstvám. Putoval do Kanaánu, potom cez púšť do Egypta a potom sa vrátil do Hebronu. Celý čas vedel, že nie je sám. Boh bol s ním.Ale Abrahám nie je len tulák, ale aj staviteľ. Raz, v krajine Kanaán, k nemu Boh opäť prehovoril. Sľúbil, že svojmu potomkovi dá pôdu, na ktorej stojí. Abrahám aj teraz uveril, že Božie slová sa splnia. Chcel tiež poďakovať Bohu za to, že ho sprevádzal, a tak postavil oltár.Jedného dňa počul ďalší sľub. Boh povedal, že odmena za Abrahámovu vernosť bude hojná. Ale tentoraz sa tieto slová Abrahámovi zdali nepochopiteľné. Nemal deti, jeho žena bola chorá a neplodná a on už bol starý muž. „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný“(Gn 15,2) Svoj majetok chcel odovzdať Eliezerovi, jednému zo svojich služobníkov, ale Boh nezmenil svoj názor. Vie, čo hovorí, je predsa Boh. Sľúbil Abrahámovi potomstvo.Vlastniť pôdu a mať deti boli dve najdôležitejšie veci pre ľudstvo v staroveku. Abrahám veril, ale nevedel čakať. A tak začal kombinovať. Rozmýšľal, čo robiť, aby sa Božie plány naplnili. Slúžka mu neskôr porodila syna. Ale z týchto ľudských počinov nevyplynulo nič dobrého. Keď príliš kombinujeme a chceme príliš opravovať Božie slová, často z toho nič dobré nevzíde.

Jedného dňa Boh prehovoril k Abrahámovi iným spôsobom ako predtým. Tento príbeh sa stal v Hebrone, na mieste zvanom Mamre. Abrahám sedel pri vchode do stanu pod dubmi, keď videl prichádzať troch ľudí. Prišiel, uklonil sa a pozval ich najesť sa. Jeho manželka Sara pripravovala chutné jedlá: podplamenník, čo je výborný chlieb, krásne a tučné teľa, tvaroh a mlieko. Nebo v ústach! Ale tento hosť bol výnimočný – Abrahám hneď spoznal, že je to samotný Boh. Po jedle sa porozprávali. Boh sa pýtal na Sáru a zopakoval svoj sľub. Abrahám opäť počul, že bude mať syna. Tentoraz však boli Božie slová veľmi presné: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna“ (Gn 18,10). Abrahám uveril, ale Sára, ktorá tento rozhovor počúvala z diaľky, sa začala smiať. Vedela, že je príliš stará na to, aby porodila dieťa. Ale dobre vieme, že ak Boh niečo povie, svoje slovo dodrží. Rok po tomto stretnutí Sára porodila syna, ktorý mohol zdediť všetko bohatstvo, ktoré Abrahám nazhromaždil. Dostal meno Izák, čo znamená „Boh sa usmial“.

Tento príbeh ukazuje, že čakať sa v živote oplatí. Abrahám nás učí čakať. Ukazuje tiež, že stojí za to počúvať Boha. Aj keď sa Jeho sľuby zdajú nepravdepodobné. Všetci čakáme na narodenie Ježiša. Prvý adventný týždeň je takmer za nami a pred nami sú ešte tri týždne stretnutí. Čakáme.

ÚLOHA

Modlite sa za tých, ktorí blúdia svetom ako Abrahám. Možno majú menej šťastia ako on, nevedia, ktorým smerom sa vydať, nemajú strechu nad hlavou. Nevedia, čo ich čaká a sú nešťastní. Popros Boha, aby sa o nich dnes postaral.

OTÁZKY
1. S kým odišiel Abrahám do Kanaánu?
2. Vymenuj aspoň dve krajiny, kde žil Abrahám.
3. Prečo sa Sára smiala nad Božím sľubom?

ŠTVRTOK PRVÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
1. december 2022

Noe
Istotne sa vám už stalo, že vás dospelí požiadali, aby ste niečo urobili, a vy ste sa pýtali, prečo to máte robiť. Žiadosť sa ti zdala zvláštna... Boh od teba tiež niekedy žiada, aby si robil zvláštne veci. Dnes si povieme o jednej z nich. Hlavnou postavou bude Noe. Pravdepodobne ste už počuli o ňom a o arche, ktorú postavil...

Noe žil v čase, keď sa veci na zemi vyvíjali veľmi zle. Bolo to obdobie po vyhnaní Adama a Evy z raja, po vražde Kaina, keďže on zabil Ábela. Na zemi už bolo veľa ľudí, žili v dedinách a mestách. Správali sa však čoraz horšie. Boh sa to rozhodol nejako zmeniť. Nechcel, aby vo svete vládlo zlo. Rozhodol sa zasiahnuť. Ale nie sám, našiel si priateľa. Noe bol spravodlivý muž. Biblia hovorí, že bol spravodlivý a medzi svojimi súčasníkmi sa vyznačoval bezúhonnosťou.

Zaujímavé je, že jeho meno znamená útecha. Noe je prvým utešiteľom v Biblii. Potešil Boha, pretože konal dobro, vyhýbal sa zlu, modlil sa a zabezpečil, aby jeho rodina urobila to isté. Boh si ho teda vybral za svojho spoločníka. Povedal Noemovi, že sa chystá zničiť všetko, čo žije na zemi. Jeho rodinu však zachránil. Chcel zachrániť aj stvorenia. Z príbehov o Adamovi a Eve vieme, že všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré. Preto prikázal Noemovi, aby postavil archu, do ktorej sa uchýlil on, jeho manželka, traja synovia (Sem, Cham a Jafet) a manželky ich synov. Boh chcel, aby vzal na palubu aj zo všetkých párov nečistých zvierat, teda také zvieratá, ktoré človek nejedol. Noe mal so sebou vziať aj po sedem párov zvierat, ktoré sa dali zjesť. Vďaka tomu bolo v arche dostatok jedla na celé obdobie potopy. Noe si vyhrnul rukávy a začal stavať.

Určite sa pýtate, ako prebiehala stavba a či bola archa veľká.

Niektoré príbehy v Biblii sa zdajú úžasné. Taký sa nám môže zdať príbeh o Noemovi. Sám som sa opakovane čudoval, prečo si Boh zvolil tento spôsob, ako sa prihovárať ľuďom. Ale je to jeho cesta, On je múdrejší ako my všetci; vie, čo robí. Povedal Noemovi, aby postavil archu zo živicového dreva alebo cyprusu. Je to ľahký a odolný strom. Archa bola 150 metrov dlhá, 25 metrov široká a 15 metrov vysoká. Úžasné rozmery! A potom Pán Boh povedal Noemovi: “Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení” Môžete vidieť, že Boh má rád spravodlivých ľudí. Páčia sa mu tí, ktorí ho počúvajú. Nebojte sa robiť to, čo sa páči Bohu.

Ako vidíte, archa, ktorú postavil Noe, by sa nezmestila ani na Národný štadión vo Varšave, ani na štadión v Žiline, ani na Slovane, ani na CampNou v Barcelone, ani na iné futbalové ihrisko. Archa bola obrovská. Rozmer hodný Božích plánov. Keď do nej Noe vstúpil, začalo intenzívne pršať. Môže sa to zdať nepravdepodobné, ale vieme, že povodne a živelné katastrofy sa stávajú. Nedávno zahynulo 1 500 ľudí pri povodni v Pakistane, v regióne sveta, kde žil Noe.

Keď po 40. dňoch prestalo pršať a vody začali klesať, archa sa usadila na hore Ararat. Noe vypustil dva vtáky, aby zistil, či je pevnina blízko. Havran sa rýchlo vrátil a holubica sa vrátila s olivovým listom v zobáku. Keď ju Noe vypustil druhýkrát - už sa nevrátila. Nadobudol presvedčenie, že už existuje suchá zem. Čoskoro vyšiel a priniesol obetu. Týmto spôsobom vyjadril svoju vďačnosť za záchranu.

Skúsme si z tohto príbehu vziať ponaučenie. Dôležité posolstvo pre nás je toto: Boh zachraňuje čestných ľudí, ktorí chcú naplniť všetky jeho slová. Noe urobil všetko tak, ako mu Boh povedal. A nesklamal sa. Boh ho zachránil. V prvých storočiach kresťanov boli archa a Noe veľmi dôležití. Až tak, že v katakombách ich často kreslili na hrobky. Archa bola symbolom Cirkvi – každý, kto do nej vstúpil, mohol počítať so spasením. Keď sa snažíme byť v Cirkvi, Boh sa postará o naše životy.

ÚLOHA

Skúste lepšie spoznať svoju farnosť. Zisti – ak nevieš – mená kňazov, ktorí v nej pôsobia. Zaujímaj sa o farské skupiny. Možno nájdeš takú, do ktorej vstúpiš ako do Noemovej archy?

OTÁZKY
1. Čo znamená meno Noe?
2. Ako sa volali Noemovi synovia?
3. Ako dlho trvala potopa? 

STREDA PRVÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
30. november 2022

Kain a Ábel

Pravdepodobne ste sa z času na čas pohádali. Doma alebo v škole, na ihrisku, so sestrou, s bratom alebo kamarátom... Často sa stáva, že chceme ostatným dokázať, že sme lepší, ukázať, že sme dôležitejší. Tieto príbehy sú staré ako svet. Dnes sa pozrieme na prvých bratov, ktorí sa pohádali. Pred nami je príbeh Kaina a Ábela.

Čo sa stalo po odchode z raja? Potom, čo Adam a Eva opustili rajskú záhradu, odišli spolu do sveta. Čoskoro mali deti. Prvý sa narodil Kain. Keď vyrástol, obrábal pôdu. Ábel prišiel na svet neskôr a stal sa pastierom. Kain a Ábel boli nábožní ľudia, a preto sa rozhodli prinášať obete Bohu. Každý z nich postavil oltár. Trochu odlišný ako ten u nás v kostole. Oltár nebol ničím zdobený, stál pod holým nebom.

Čo je to za nápad s tými obetami? Musíte vedieť, že za starých čias mali ľudia oči široko otvorené.Vedeli, že všetko, čo majú, pochádza od Boha. A keďže boli štedro obdarení, chceli sa mu poďakovať tým, že obetovali na oltár, teda spálením, časť toho, čo mali. Ábel priniesol zviera zo svojho stáda. Kain priniesol plody zeme.

Bohu sa páčila Ábelova obeta. Prečo? Isto preto, že Kain síce ponúkol Bohu úrodu svojej zeme, ale nebolo to úprimné. Nechcel sa podeliť o to, čo dostal. Keď videl, že Boh vzhliadol na Ábelovu obetu, Kain  sa rozhneval a neovládal sa. V hneve napadol brata a zabil ho. Je to dramatický príbeh. Smutný, ale veľmi poučný.

Biblia opisuje veľa smutných príbehov. Žiaľ, taký je život a Biblia ho nechce prifarbovať. Rozpráva skutočné príbehy, aké dnes čítame v novinách. A svet by mohol byť oveľa lepší, keby sa ľudia dokázali ovládať a nezačínali hádky... Úprimne vám poviem, že keď si spomeniem na príbeh Kaina a Ábela, prvých bratov, ktorí sa pohádali, vždy myslím na žiarlivosť. Kain závidel svojmu bratovi. On sám nevedel dať Bohu to, čo od Neho dostal. Na oltári položil plody zeme, ale učinil tak z nevôľou, bez lásky a bez vďačnosti voči Bohu.

Je dôležité, aby ste sa v živote dokázali tešiť z toho, čo máte, a podeliť sa s ostatnými. Je tiež dôležité ovládať sa. Môj vnuk Ježiš veľakrát hovoril o pokoji a vyzýval k harmónii. Dokonca raz, v Kázni na vrchu, učil o obetovaní a o tom, že skôr, ako sa začneme modliť, musíme žiť v pokoji s bratmi. Povedal, že by sme sa mali ospravedlniť a ak treba  tiež odpustiť. Pamätajte, že modliť sa máte vždy s čistým srdcom.  Dúfam, že si tieto slová vezmete k srdcu.

Je to práve žiarlivosť, ktorá často vedie k hádkam. Keby si Kain ustriehol svoje emócie, veci sa mohli vyvinúť inak. A keďže spáchal zločin, musel byť potrestaný – pôda, ktorú obrábal, už nedávala úrodu  a on sa túlal svetom. Na tomto príbehu je krásne to, že ho Boh neopustil. Dokonca súhlasil s jeho prosbou. Lebo, keď sa Kain sťažoval, že trest je príliš náročný a že je pre neho ťažké byť tulákom, Boh mu dal na čelo znak, aby mu pripomenul , že je pod jeho ochranou. Kain napokon prišiel do krajiny Nod, známej aj ako „krajina tulákov“. Bolo to východne od Edenu.

ÚLOHA

Poďakujte svojim rodičom a Pánu Bohu za to, čo máte. Ak si nedávno urobil niečo zlé svojím slovom, s niekým si sa pohádal – ospravedlň sa.

OTÁZKY
1. Ako sa volali bratia, ktorých sme dnes spoznali?
2. Aké mali povolanie?
3. Ako sa volá krajina, kam sa dostal Kain?
 

UTOROK PRVÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
29. november 2022

Adam a Eva
V čase, keď fúkal vietor, Boh vyšiel na prechádzku po raji. Tak, ako to mal vo zvyku, chcel stretnúť Adama a Evu, prehodiť s nimi pár slov, stráviť s nimi nejaký čas. Koniec koncov, stvoril ich sám, aby mal koho milovať. Preto teraz chcel byť len s nimi. V ten deň ich však nenašiel. Na ceste, kde sa malo konať stretnutie, bolo prázdno. Prečo? Dostali predsa všetko. Boh im dal celú záhradu, boli šťastní. Zo všetkých stromov v záhrade mohli jesť ovocie, okrem jedného. Adam a Eva mali všetko, ale padli do pasce. Dnes, v druhý deň Rorátov, si povieme o tejto pasci a o tom, čo Boh povedal pokušiteľovi, ktorý dostal prvých ľudí do problémov.

„A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (Gn 1,31), napísal autor Knihy Genezis. Všetko, čo Boh stvoril, slúžilo človeku. Vysadil záhradu Eden a umiestnil do záhrady to, čo človek potreboval, aby žil v blahobyte. Eden znamená záhrada rozkoše. Adam a Eva ju mohli plnými dúškami využívať. Najšťavnatejšie, najsladšie ovocie, raj v ústach! Farebné kvety, motýle, spievajúce vtáky. Všetko pre nich. Boh sa skutočne postaral o veľmi dobré životné podmienky. Neviem, či máte radi prechádzky. Teraz v pochmúrnych jesenných dňoch sa nemusia spájať s niečím príjemným. V raji to však bolo iné. Boh v pevne stanovenom čase chodil po záhrade. Vtedy sa stretával s Adamom a Evou. Nič nerušilo ich rozhovory. Užívali si jeden druhého. Boh im dal všetko a mal na nich len jednu prosbu. Starý otec Joachim nám o tom porozpráva ...

„Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2, 16-17), povedal Boh Adamovi a Eve. Keby chceli poslúchnuť len toto jediné prikázanie, história by bola celkom iná. Bola to jediná požiadavka majiteľa záhrady. Jeden jediný strom, z ktorého nemali trhať a jesť. Žiaľ, prví ľudia tejto žiadosti nevyhoveli. Nepriateľ vkĺzol do záhrady. Podišiel k Eve a položil jej ľstivú otázku: „Naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu?“ (Gn 3,1). Eva začala s nepriateľom diskusiu a to ju priviedlo k nešťastiu. Nielenju to priviedlo k nešťastiu, ale aj všetkých ľudí. Všetko sa začne kaziť, keď človek neposlúchne Boha a začne si zariaďovať život po svojom ignorujúc prikázania.

Presne tak - prikázania. Nie sú ťažké a často ich nedodržiavame. Adam a Eva neposlúchli Pána Boha. Keď sa Eva začala rozprávať s hadom, zistila, že ovocie na strome poznania dobra a zla sa dá jesť. Siahla po ňom, ochutnala a dala manželovi. Pokušenie diabla bolo podvodné. Pokušiteľ presvedčil Evu, že ona a Adam budú rovní samotnému Stvoriteľovi. Adam a Eva spoznali zlo a museli opustiť raj. Jeho brány boli zatvorené a vchod do rajskej záhrady strážili cherubíni so žiarivými mečmi. Adam a Eva už nestretávali Boha na prechádzkach. Stratili jeho blízkosť.

Najkrajšie na tomto príbehu je však to, že Boh ich po tejto udalosti neopustil. Správal sa ako mama, ktorá neopustí plačúce dieťa, keď spadne. Adam a Eva už neboli takí šťastní ako predtým, ale Boh im dal neuveriteľný prísľub. Hadovi, ktorý presvedčil Evu, aby porušila prikázanie, povedal: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15). Tieto slová sa po mnohých storočiach naplnili. Sľúbeným potomkom ženy bol Ježiš. Na jeho príchod sa veľmi dlho čakalo. Ale keď Boh niečo sľúbi, svoje slovo dodrží, aj keď splnenie sľubu trvá dlho.

ÚLOHA

Porozprávajte sa s rodičmi o svojich predkoch, prastarých rodičoch a prababičkách. O tých, ktorí žili pred vami. Pokúste sa zistiť, čo robili, kde žili, aká bola ich viera. Modlite sa aj za zosnulých v rodine.

OTÁZKY
1. O akej udalosti sa hovorí na začiatku Biblie?
2. Aké návod dostali Adam a Eva v raji?
3. Čo znamená slovo „Eden“?

PONDELOK PRVÝ ADVENTNÝ TÝŽDEŇ
28. november 2022

Okolo nás je jeseň, v obchodoch sú vianočné stromčeky, guličky, reťaze, farebné svetielka. Kapry začnú špliechať vo veľkých kadiach. Z reproduktorov zaznie Marry Christmas. A my začíname prípravy na túto výnimočnú noc v roku.

Prečo je táto noc taká výnimočná? My to dobre vieme. Koniec koncov, sú to Ježišove narodeniny. A keď je narodeninová oslava, tak nechýbajú ani hostia - staré mamy, starí otcovia, strýko a teta, sesternice, kamaráti... Táto jediná noc všetkých spája. A všetko sa to začalo... Veď práve. Kedy a kde? Počas tohtoročných Rorátov sa dozvieme, ako to bolo s narodením Ježiša.

Všetko to začalo v raji. Boh vysadil záhradu pre Adama a Evu. Dostali všetko, čo potrebovali, aby boli šťastní. Stromy, vtáky a ryby, potraviny a bezpečné životné podmienky. Boh im dal aj svoje priateľstvo. Sám rád prichádzal v dohodnutom čase do záhrady a stretol sa s nimi. Boh sa po záhrade prechádzal vtedy, keď fúkal vietor... V tomto príbehu je príliš veľa tajomstiev. Pravdepodobne sa pýtate, aký vietor, aké prechádzky? História raja obsahuje mnoho tajomných obrazov. Jedna z nich rozpráva o hriechu a o tom, ako sa ľudia, ktorí všetko dostali, obrátili Bohu chrbtom a museli opustiť raj. Takto sa začal príbeh spásy. Povieme si o tom počas tohtoročných Rorátov.

Spoznáme mnohé postavy, ktoré nám pomôžu pochopiť, že Boh sa neodvrátil od ľudí po prvotnom hriechu, že sa rozhodol poslať k nim svojho Syna. Najprv ich však chcel pripraviť na toto stretnutie. Stretneme sa s Kainom a Ábelom, Noemom, ktorý postavil archu, Abrahámom, Mojžišom a kráľom Dávidom. Budeme hovoriť aj o prorokoch. Spoznáme tucet ľudí, ktorí žili na svete pred nultou hodinou – teda hodinou Ježišovho narodenia. Mnohé z týchto postáv sú Jeho predkami. Majú svoje miesto v Ježišovom rodokmeni. Každý z nich zažil niečo zaujímavé. A každý z nich nám chce povedať niečo dôležité.

Všetky tieto biblické postavy žili svoj život v očakávaní. Totiž celé dejiny sú prípravou na príchod Vykupiteľa. Predkovia Pána Ježiša zdiaľky pozorovali, čo malo prísť – ako spomína Písmo. Teraz vidia nás, ako prichádzame s adventnými lampášmi na Roráty a ako si pripomíname dôležité udalosti a postavy, ktoré predchádzali narodenie Pána Ježiša a ako boli súčasťou Božieho plánu lásky.

ÚLOHA

Každý deň počas Rorátov dostanete jednu úlohu. Prvá úloha znie:
prečítajte si aspoň jednu kapitolu zo Svätého písma.

OTÁZKY
1. Vymenujte aspoň dvoch ľudí, o ktorých budeme rozprávať počas tohtoročných Rorátov.