Piata pôstna nedeľa - Smrtná nedeľa

„Vtedy im Ježiš otvorene povedal: Lazár zomrel. Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu! Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním! Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. Marta povedala Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá. Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych! Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu? Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

Smrtná nedeľa nám pripomína udalosť z Ježišovho života, keď židovská rada rozhodla o Jeho smrti. Z mladého muža sa stal kandidát smrti, ktorý sa musí touto otázkou vážne zapodievať. Paradoxné je to, že by stačilo iba málo, a smrť by v Jeho živote ešte nemusela klopať na dvere. Ježišovo rozhodnutie vypiť svoj kalich horkosti podľa vôle Božej až do konca však jasne ukazuje, že sa otázkou smrti vážne zaoberal, vnímal ju v svetle Božej perspektívy, a preto dokázal vidieť aj za jej horizont.

Postoj k otázke smrti je pre každého človeka nesmierne dôležitý a nemal by sa brániť premýšľaniu o nej. Podľa toho, aký postoj zaujímame k otázke vlastnej smrti, sa odvíja aj náš postoj k vlastnému životu, k hodnotám, ktoré v ňom vytvárame a princípom, za ktorými si stojíme.

Otázku smrti však ľudia vysúvajú zo svojho života a nechcú nad ňou premýšľať. Smrť sme vytlačili z našich domovov do nemocníc, do domov smútku a nechceme byť ňou konfrontovaní. Mnohí povedia, že je zbytočné sa ňou zapodievať, lebo aj tak by sme na nič rozumné neprišli, veď nikto nevie, ako to bude, lebo zatiaľ sa nikto z ľudí odtiaľ nevrátil. Skutočne nikto? Ježišova existencia na tejto zemi hovorí o čomsi inom. Ježiš bol na tej „druhej strane“ a prichádza do našej reality. On je preto expertom v otázke smrti a chce aj nás viesť k zodpovednému postoju k nej. Veď či sa nám o smrti hovoriť chce, alebo nie, prichádza k nám či už skrze smrť blízkych, alebo klope na naše vlastné dvere, my musíme stáť jej zoči-voči a zaujať k nej postoj. Ježiš chce, aby sme sa otázkou smrti zaoberali a zaujali k nej správny postoj viery. V uvedenom texte chce tomu naučiť svojich učeníkov a Martu, sestru zosnulého Lazara. Evanjelista Ján však tento príbeh zaznamenal, aby sme sa postoju viery v otázke smrti učili aj my.

On nám prízvukuje: Ja som vzkriesenie a život- a to odkrýva závoj smrti. V našom biblickom príbehu sa raduje, že hoci Lazar zomrel, On bude mať príležitosť ukázať im na ňom, že život smrťou nekončí. Že posledné slovo má nie smrť, ale Božia moc, On sám. Nebojí sa ísť do Judska vydať svedectvo o pravde svojho poslania lebo vie, že nie je dôležité to, koľko žijem, ale ako žijem, a či som si splnil Bohom dané poslanie. Smrť nie je nezmyselný koniec, ale počiatok nového života s Bohom, ktorý docení z môjho života to dobré, ktoré iní nedocenili. Ísť touto cestou podľa Ježišovho vzoru môže iba ten, ktorému Ježiš odkryl závoj smrti.

Ježiš nám vzkriesením Lazara odkrýva závoj smrti preto, aby sme vedeli prekonať bolesť v ťažkých chvíľach života. Takéto skúšky prichádzajú do života každého z nás. Veď kto sa, podobne ako Mária a Marta v našom príbehu, ešte nelúčil s tým, koho mal rád, koho si vážil, s kým ho viazali cenné spomienky!? Bolesť pri poslednom lúčení s našimi blízkymi je veľmi veľká.  Marta to pociťovala podobne, aj keď slova potešenia sa jej dostalo od mnohých. Ide k Ježišovi. Cíti, že On má viac možností a dokáže vniesť pokoj do búrok života.

Ježiš nám odkrýva závoj smrti, aby sme osobne dôverovali Božej moci v svojej bezmocnosti. Chce nás pozvať k inému pohľadu na smrť. Smrť nie je nepriateľka, s ktorou musíš bojovať, ale je to spánok, z ktorého ťa zobudí všemohúci mocný Boh. Kto verí v Neho, nemusí sa báť, aj keby zomrel, lebo aj vtedy je v rukách Toho, ktorý je „vzkriesenie i život“. Apoštol Pavol nás učí: „Či žijeme, alebo umierame, Pánovi sme“. Veď On je Ten, ktorý „má kľúče smrti a podsvetia.“ Ježiš nám odkrýva závoj smrti, aby sme pochopili, že Božia moc je väčšia ako smrť. Zápas so smrťou nie je náš zúfalý boj, ale boj Boží o nás, ak sme sa s dôverou odovzdali do Jeho rúk. Či veríš tomu? To je otázka, ktorá aj nás dnes núti zaujať vážny postoj k svojej smrti. Tí, ktorí v svojom živote podobne ako Marta, poznali v Ježišovi Krista- Božieho Syna, ktorý mal prísť na svet, tí určite nebudú mať s osobnou dôverou Bohu v otázke smrti žiaden problém. Kiež by sa tak stalo!