Zamyslenie na Druhú adventnú nedeľu

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

„Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.“ Jasne naznačuje, že sa toto proroctvo nesplní v Jeruzaleme, ale na púšti; že sa totiž zjaví Pánova sláva a každé stvorenie spozná Božiu spásu. A toto sa v dejinách aj doslovne splnilo, keď Ján Krstiteľ ohlasoval Boží spasiteľný príchod na púšti pri Jordáne, kde sa zjavila Božia spása. Lebo všetci poznali Krista a jeho slávu, keď sa po jeho krste otvorilo nebo, Duch Svätý zostúpil naňho v podobe holubice a zaznel Otcov hlas, ktorý vydal svedectvo Synovi: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A toto bolo povedané aj preto, že Boh sa rozhodol prísť na púšť, ktorá bola od nepamäti neschodná a neprístupná. Veď ani jeden z pohanských národov nepoznal Boha a Boží spravodliví a proroci nemali k nim prístup. Preto onen hlas rozkazuje pripraviť cestu Božiemu Slovu, vyrovnať, čo je neschodné a strmé, aby mohol náš Boh napredovať, keď príde. „Pripravte cestu Pánovi.“ To je radostná zvesť a nová potecha, že Boh túži, aby všetci ľudia poznali jeho spásu. „Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu!“ Tieto výroky sa presne zhodujú s tým, čo sme povedali; a vhodne sa zmieňujú o hlásateľoch evanjelia a zvestujú príchod Boha k ľuďom po tom, ako bola reč o hlase na púšti. Preto je naozaj vhodné, že po proroctve o Jánovi Krstiteľovi nasledovala zmienka o hlásateľoch evanjelia. Ktorý Sion by to teda bol, ak nie ten, čo sa volal predtým Jeruzalem? Lebo aj on bol vrchom, ako vyhlasuje Písmo, keď hovorí: „Toto je vrch Sion, na ktorom prebývaš.“ A Apoštol hovorí: „Priblížili ste sa k vrchu Sion.“ Vari sa tým naznačuje apoštolský zbor, vyvolený z predošlého obrezaného národa? Tento Sion a Jeruzalem prijal Božiu spásu a je postavený na Božom vrchu, čiže na jednorodenom Slove Otca. A jemu sa káže, aby vystúpil na vysoký vrch a hlásal slovo o spáse. A kto to ohlasuje dobrú zvesť, ak nie zbor evanjelistov? A čo znamená ohlasovať radostnú zvesť? Ohlasovať všetkým ľuďom, ale predovšetkým judejským mestám Kristov príchod na svet.

Všemohúci a milosrdný Bože, nedopusť, aby nám starosti o pozemské veci prekážali ísť v ústrety tvojmu Synovi, ale nech nás dar nebeskej múdrosti privedie do spoločenstva s ním. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.