Aktivita 6. pôstna nedeľa

"Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme." (Mt 5, 5)
Symbolom pre tento týždeň sú pery ako symbol tichosti z pokory.
 

Symbolom pre tento týždeň sú pery ako symbol tichosti z pokory.

Hoci si v tejto nedeli pripomíname Ježišov slávny vstup do Jeruzalema, evanjelium opisuje Ježišovo utrpenie a smrť (Mt 26,14-27,66). Počas týchto dvoch situácií môžeme odhaľovať význam slov "Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme" (Mt 5,5). V Ježišovom príchode do Jeruzalema na osliatku vnímame veľký symbol (porov. Zach 9,9), rovnako tak i v jeho mlčaní pred žalobcami. Nie je to však tichosť prameniaca zo slabosti, ale z pokory, ktorá pozná svoju cenu a nepotrebuje si nič dokazovať. Doba, v ktorej žijeme, praje tým, ktorí viac hovoria, kto sa vie presadiť, urobiť si reklamu, pokoriť svojich súperov. Tichosť a pokora sa moc "nenosí". Napriek tomu však prísľub o tom, že tichí budú dedičmi zeme, platí aj pre nás. Keď totiž niekto vie ovládať svoje emócie a dokáže sa ku druhým správať vľúdne a s úctou, prečisťuje atmosféru medziľudských vzťahov. Rozširuje tak okolo seba dobro, a to nemožno ničím nahradiť.

Pokúsme sa v tomto týždni o tichosť a pokoru, a uvidíme, ako sa naše vzťahy premenia.

 

Text na Kvetnú nedeľu Evanjelium podľa Matúša − Mt 26, 14 - 27, 66

 

Jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: "Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: "Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?"

On povedal: "Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka."

Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí."

Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Som to ja, Pane?"

On odpovedal: "Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."

Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: "Som to azda ja, Rabbi?"

Odpovedal mu: "Sám si to povedal."

Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte: toto je moje telo." Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: "Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca."

Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.

Vtedy im Ježiš povedal: "Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: 'Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.' Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley."

Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem."

Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš."

Peter mu povedal: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní učeníci.

Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: "Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa."

Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!" Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty."

Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé."

Znova odišiel a modlil sa: "Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa." A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: "Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil."

A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!" A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: "Buď pozdravený, Rabbi!" A pobozkal ho.

Ježiš mu povedal: "Priateľu, načo si prišiel!?" Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho.

Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: "Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?"

V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma." Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: "Tento povedal: 'Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.'"

Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: "Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!" Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: "Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn."

Ježiš mu odvetil: "Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch."

Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?"

Oni odpovedali: "Hoden je smrti!" Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: "Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!"

Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: "Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!"

Ale on pred všetkými zaprel: "Neviem, čo hovoríš."

Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: "Tento bol s Ježišom Nazaretským!"

On znova zaprel s prísahou: "Nepoznám toho človeka."

O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: "Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!"

Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka." A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: "Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv." Ale oni odvetili: "Čo nás do toho? To je tvoja vec!" On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.

Veľkňazi vzali peniaze a povedali: "Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!" Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: "Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán."

Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?"

Ježiš odpovedal: "Sám to hovoríš."

A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: "Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?" Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.

Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: "Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?" Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: "Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho."

Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: "Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?"

Oni zvolali: "Barabáša!"

Pilát im povedal: "Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?"

Všetci volali: "Ukrižovať ho!"

On vravel: "A čo zlé urobil?"

Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižovať ho!"

Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: "Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!"

A všetok ľud odpovedal: "Jeho krv na nás a na naše deti!" Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: "Toto je Ježiš, židovský kráľ!" Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: "Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!"

Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: 'Som Boží Syn.'" Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: "Eli, Eli, lema sabakthani?", čo znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"

Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: "Volá Eliáša." Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: "Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť." Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

Pokľakne sa a chvíľku je ticho.

A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.

Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: "On bol naozaj Boží Syn."

Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: "Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: 'Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.' Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: 'Vstal z mŕtvych,' a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé."

Pilát im povedal: "Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!" Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Príloha: Blahoslavení tichí

Aktivita 5. pôstna nedeľa

"Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení." (Mt 5, 4)
Symbolom pre tento týždeň je plačúci, ktorý nakoniec od Boha získa útechu.
 

Symbolom pre tento týždeň je plačúci, ktorý nakoniec od Boha získa útechu.

Evanjelium tejto nedele hovorí o Ježišovom veľkom zázraku - o vzkriesení Lazára (Jn 11,1-45). Na začiatku je popisované utrpenie, ktoré prežívala rodina a priatelia nad Lazarovou smrťou. Môžeme tu nájsť spojitosť s Ježišovými slovami "Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení" (Mt 5,4). S utrpením sa stretávame aj v našej spoločnosti. Môže sa týkať priamo nás, našich priateľov alebo úplne cudzích ľudí. Sú dve možnosti, ako sa k utrpeniu postaviť. Buď môžeme robiť, že utrpenie je "tabu", o ktorom sa nehovorí, alebo môžeme utrpenie prežívať spoločne a navzájom sa podporovať. Z Ježišovho postoja jasne vyplýva, že druhá možnosť je tá správna. Človek, ktorý je schopný odovzdať svoje utrpenie Bohu, ktorý súcití s druhými a zdieľa s nimi ich trápenie, získava nakoniec od Boha útechu. Dostáva silu utrpenia niesť a byť oporou pre druhých (porov. Gaudete et exsultate, čl. 76). Ježiš ako pravý Boh totiž naozaj môže sľúbiť, že plačúci budú potešení. To dokázal aj v dnešnom evanjeliu.

Buďme aj my v tomto týždni zvlášť citliví k druhým, Nevyhýbajte sa pomôcť a naše vlastné utrpenie zverme Ježišovi.

 

Text na 5. Pôstnú nedeľu Evanjelium podľa Jána − Jn 11, 1-45

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: "Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý." Keď to Ježiš počul, povedal: "Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn." Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: "Poďme znova do Judey." Učeníci mu vraveli: "Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!" Ježiš odpovedal: "Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla." Toto povedal a dodal: "Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť." Učeníci mu povedali: "Pane, ak spí, ozdravie." Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: "Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!" Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: "Poďme aj my a umrime s ním." Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane z mŕtvych." Marta mu vravela: "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" Povedala mu: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet." Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: "Učiteľ je tu a volá ťa." Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: "Ide sa vyplakať k hrobu." Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť!" A Ježiš zaslzil. Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!" No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!" Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: "Odvaľte kameň!" Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe." Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal." Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazár, poď von!" A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!" Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

 

Príloha: Blahoslavení plačúci

Aktivita 4. pôstna nedeľa

"Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo." (Mt 5, 3)
Symbolom pre tento týždeň sú prázdne ruky, ktoré s dôverou vystierame k Bohu.

Symbolom pre tento týždeň sú prázdne ruky, ktoré s dôverou vystierame k Bohu.

V evanjeliu tejto nedele čítame príbeh o uzdravení slepého a o jeho obhajobe pred farizejmi (Jn 9,1-41). Kde vzal nevzdelaný chudobný človek takú pohotovosť a odvahu, aby pred váženými predstaviteľmi židovskej obce obhájil Ježiša, s ktorým sa stretol len raz? Odpoveď nám môžu poskytnúť Ježišove slová: "Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo" (Mt 5,3). Uzdravený slepec bol totiž príkladom človeka, ktorého možno nazvať "chudobným v duchu". Nie je to preto, že by nebol dostatočne vzdelaný alebo že by mal málo majetku. Pápež František hovorí, že chudoba v duchu súvisí s tým, "do čoho vkladáme istotu svojho života" (porov. Gaudete et exsultate, čl. 67). Ak sú to majetok, vzdelanie, úspech, zdravie, ľudia či naša práca, časom hrozí, že budeme na týchto istotách závislí, a keby sme o ne prišli, náš život by sa mohol zrútiť. Uzdravený človek z dnešného evanjelia svoju nádej vložil do Ježiša, Božieho Syna. Preto s ním neotriaslo vôbec nič, ani to, že ho farizeji vyhnali.

Na Kartičke máš úlohu na tento týždeň, zamýšľať nad tým, čo je pre nás v živote dôležité a čo je našim pokladom.

 

Text a 4. Pôstnú nedeľu Evanjelium podľa Jána − Jn 9, 1-41

 

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: "Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?" Ježiš odpovedal: "Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta." Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: "Choď, umy sa v rybníku Siloe," čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: "Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?" Jedni tvrdili: "Je to on." Iní zasa: "Nie je, len sa mu podobá." On vravel: "Ja som to." Pýtali sa ho teda: "Ako to, že sa ti otvorili oči?" On odpovedal: "Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: 'Choď k Siloe a umy sa!' Šiel som teda, umyl som sa a vidím." Pýtali sa ho: "Kde je ten človek?" Odpovedal: "Neviem." Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: "Priložil mi na oči blato, umyl som sa a - vidím." Niektorí farizeji hovorili: "Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu." Iní vraveli: "Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?" A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: "Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?" On odpovedal: "Je prorok." Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: "Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?" Rodičia odpovedali: "Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba." Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: "Má svoje roky, jeho sa spýtajte." Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: "Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik." On odvetil: "Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím." Spýtali sa ho teda: "Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?" Odpovedal im: "Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?" Vynadali mu a povedali: "Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je." Ten človek im odpovedal: "Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť." Povedali mu: "Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!" A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: "Ty veríš v Syna človeka?" On vravel: "A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?" Ježiš mu povedal: "Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou." On povedal: "Verím, Pane," a klaňal sa mu. Ježiš povedal: "Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli." Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: "Sme azda aj my slepí?!" Ježiš im odpovedal: "Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: 'Vidíme.' A tak váš hriech ostáva."

Príloha: chudobní v duchu

Aktivita 3. pôstna nedeľa

"Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení." (Mt 5, 6)
Symbolom pre tento týždeň sú váhy symbol spravodlivosti.

Symbolom pre tento týždeň sú váhy symbol spravodlivosti.

V evanjeliu tejto nedele sa Ježiš stretáva pri studni sa Samaritánkou (Ján 4,5-42). Počas hovoru, ktorý spolu vedú, vychádza najavo, že voda zo studne je síce schopná uhasiť smäd, ktorú cíti naše telo, ale nie je schopná uhasiť oveľa väčší smäd, ktorá je ukrytá v ľudskej duši. Po čom vlastne ľudská duša túži? Mohli by sme vymenovať mnoho rôznych vecí. O jednej túžbe Ježiš hovorí aj v horskom kázaní: " Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení." (Mt 5,6). Čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa medzi takýchto ľudí mohli počítať aj my? Pápež František vysvetľuje, že nám v prvom rade má ísť "o spravodlivosť pre chudobných a slabých", a tiež o "vernosť Božej vôle v celom živote" (porov. Gaudete et exsultate, čl. 79). Keď nám záleží na druhých - snažíme sa pomáhať svojim blížnym, nie sme ľahostajní k utrpeniu a obhajujeme pravdu - vtedy túžime po pravej spravodlivosti. Ježiš, Boží Syn, nás uisťuje, že táto naša túžba dôjde naplnenie. On sa o to zaslúžil svojou smrťou na kríži a svojím vzkriesením. V tomto týždni sa teda zvlášť venujme tomu, aby sme vo svete rozširovali Božiu spravodlivosť.

Na Kartičke máš úlohu na tento týždeň, snaž sa tento týždeň pomáhať svojim blížnym, nebuď ľahostajný k utrpeniu a obhajuj pravdu - vtedy túžiš po pravej spravodlivosti.

Text a 3. Pôstnú nedeľu Evanjelium podľa Jána − Jn 4, 5-42

 

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!" Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: 'Daj sa mi napiť,' ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života." Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!" Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" Žena mu odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej vravel: "Správne si povedala: 'Nemám muža,' lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde." Žena mu vravela: "Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko." Ježiš jej povedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou." Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "Prečo sa s ňou rozprávaš?" Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: "Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?" Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!" On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte." Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?" Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: 'Ešte štyri mesiace a bude žatva?' Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce." Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila." Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: "Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."

Príloha: Spravodlivosť 

Aktivita 2. pôstna nedeľa

Symbolom pre tento týždeň je čisté oko, ktoré uvidí Boha.

Ježiš vzal Petra, Jakuba a Jána so sebou na vysokú horu, kde sa pred nimi premenil (Mt 17,1-9). Apoštoli ho mohli vidieť v Božej sláve. Ježiš nám však sľúbil, že Boha môžeme vidieť aj my. Dal nám k tomu aj návod: " Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha." (Mt 5,8). K tomu, aby sme videli, vnímali a spoznávali Boha, teda potrebujeme čisté srdce. Ako si ich však udržať? Svet okolo nás nám poskytuje veľa možností, čím naše srdcia naplniť. Sme zahltení informáciami, obrazmi, hudbou, pôžitkami ... Nie vždy vstupujú do nášho srdca hodnotné podnety. Mnohé z nich oslabujú našu lásku k Bohu i k blížnym, a takým je potrebné sa vyhýbať. Často zapĺňame náš čas tým, čo máme radi. Ak teda máme radi Boha a chceme ho vidieť, potrebujeme byť s ním. Urobme si preto zvlášť v tomto týždni na Boha čas v modlitbe alebo pri čítaní Svätého písma. Aj vzťah k ľuďom sa tvorí tým, že s nimi sme a hovoríme s nim, prejavujeme si navzájom lásku a priateľstvo. To je ďalšia vec, o ktorú by sme sa mali snažiť, aby sme mali čisté srdce.

Na Kartičke máš úlohu na tento týždeň, urobme si v tomto týždni na Boha čas v modlitbe alebo pri čítaní Svätého písma.

Text a 1. Pôstnú nedeľu Evanjelium podľa Matúša − Mt 17, 1-9

 

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: "Vstaňte a nebojte sa!" A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: "Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych."

Príloha: Čisté srdce

Aktivita 1. Pôstna nedeľa

"Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi." (Mt 5, 9)
Symbolom pre tento týždeň je Holubica s ratolesťou

V dnešnom evanjeliu (Mt 4,1-11) čítame, ako je Ježiš pokúšaný na púšti. Diabol ho chce odviesť od jeho poslania a predkladá mu príjemné pôžitky tohto sveta ako záruku šťastia. Je to však len falošná predstava. Zdroj šťastia však nie je v tom, že budú uspokojené všetky naše potreby. Ježiš nám odhaľuje, v čom šťastie naozaj spočíva. Pravidlá pre šťastný život zhrnul vo svojom horskom kázaní do ôsmich blahoslavenstiev. Nájdeme ich v Matúšovom evanjeliu v 5. kapitole (Mt 5,1-12a). Hoci ide o veľmi starý text, je to živé Božie slovo, ktoré sa dotýka každého z nás. K evanjeliu tejto nedele je vybrané "Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi." Čo to znamená tvoriť pokoj? Snažiť sa o to, aby boli medzi ľuďmi dobré vzťahy. To docielime len tak, že blížnym budeme prejavovať lásku, že ich budeme vnímať a rešpektovať ich. Kto rozsieva pokoj, ten zmýšľa o druhých úprimne, nešíri ohováranie a zbytočne nekritizuje, svojich blížnych dokáže oceniť (porov. Gaudete et exsultate, čl. 87 a 88). Z evanjelia je zrejmé, že aj Ježišovi, Synu Božiemu, ide o pokoj medzi ľuďmi a Bohom. Keď odoláva diabolským pokušeniam, stále myslí na svoju úlohu, na nás a na naše vykúpenie. Buďme preto nasledujúci týždeň aj my takí tvorcovia pokoja.

Na Kartičke máš úlohu na tento týždeň, zapojením sa tak rozšírime zástup tých, ktorí sa snažia v Svätom písme načúvať Ježišovým slovám.

Text a 1. Pôstnú nedeľu  Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 4, 1-11

Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“ A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

Príloha: Tvorcovia pokoja

Pôstna aktivita Ježiš na Hore Blahoslavenstiev

Pôstna aktivita pre deti: začíname pôstnu aktivitu s názvom S Ježišom na hore. Námety pre jednotlivé týždne sú Blahoslavenstvá. "Blahoslavenstvá sú osobným preukazom kresťana," hovorí pápež František (porov. Gaudete et Exsultate, 63). Preto si ich budeme po celú pôstnu dobu až po 2. veľkonočnú nedeľu pripomínať. Každý týždeň si predstavíme jedno blahoslavenstvo a v nasledujúcom týždni sa pokúsime podľa neho žiť. Pozývame sa zapojiť do tejto aktivity celé rodiny.
 

Na obrázok s Ježišom na hore, ktorého si môžeš vymaľovať, si budeš každý týždeň kresliť ohlásené symboly na konkrétny týždeň podľa toho ako sa ti bude dariť plniť úlohu, ktorú máš na kartičke, ktorú si si zobral v kostole po sv. omši za účasti deti.  

Cieľom aktivity je prehĺbiť vnímanie Svätého písma ako živého Božieho slova, ktoré prehovára ku každému človekovi. Jeho snahou je priblížiť obsah ôsmich Ježišových blahoslavenstiev a motivovať účastníkov k tomu, aby sa pokúsili vo svojom živote blahoslavenstvá uskutočňovať.

K rovnakému okrem iného nabáda aj pápež František vo svojej apoštolskej exhortácii Gaudete et exsultate, a novo od 29. januára 2020 tiež v cykle svojich stredajších katechéz, ktoré je možné sledovať prostredníctvom Slovenskej sekcie Rádia Vatikán. https://www.vaticannews.va/sk/papez-frantisek/audiencia-papeza.html

Príloha: Ježiš na Hore - obrázok na vymaľovanie